Invázia na Krétu
Invázia na Krétu alias operácia Merkúr alebo bitka o Krétu predstavovala útok nemeckých vzdušných výsadkových vojsk a lietadlami prevážanej pechoty na Krétu. Zmyslom tejto operácie bolo obsadiť strategický ostrov Kréta a tým zabezpečiť južné krídlo Wehrmachtu (Balkán a severnú časť východného Stredomoria) pred začiatkom operácie Barbarossa a k zaisteniu rumunských ropných polí. Predstavuje jedinú významnú bitku histórie, v ktorej jedna zo strán s čiastočným úspechom nasadila iba výsadkové a lietadlami prevážané jednotky.
Invázia na Krétu | |||||||
---|---|---|---|---|---|---|---|
Súčasť druhej svetovej vojny | |||||||
Invázia začína - pristátie nemeckých výsadkárov | |||||||
| |||||||
Protivníci | |||||||
Nacistické Nemecko Talianske kráľovstvo |
Grécko Veľká Británia Austrália Nový Zéland · civilné obyvateľstvo v zbroji | ||||||
Velitelia | |||||||
Kurt Student Walter Koch Francesco Mimbelli |
Bernard Freyberg | ||||||
Sila | |||||||
Nemecko: 14 000 výsadkárov 15 000 horskí lovci 280 bombardérov 150 strmhlavých bombardérov 180 stíhačiek 500 transportérov 80 klzákov Taliansko: 2 700 |
Spojené kráľovstvo: 15 000 Grécko: 11 451[1] Austrália: 7 100 Nový Zéland: 6 700 Celkom: 40 000 (10 000 nebojaschopných[2]) | ||||||
Straty | |||||||
Nemecké oficiálne údaje:[3] 2 124 padlých 1 917 nezvestných, považovaných za mŕtvych 4 041 celkom mŕtvych a nezvestných 2 640 zranených 17 zajatých a odvezených do Egypta Celkom: 6 698 370 zničených či poškodených lietadiel |
Oficiálne údaje Británia: 791 padlých 268 zranených 6 576 zajatých Austrália: 274 padlých 507 zranených 3 079 zajatých Nový Zéland: 671 padlých 967 zranených 2 180 zajatých Grécko: Vojenské: 426 padlých[4] 800 – 850 zranených1 5 255 zajatých Civilní: 3 000 mŕtvych[5]
| ||||||
Priebeh akcie
upraviťNemeckí výsadkári narazili na omnoho silnejšiu obranu (zoskoky priamo medzi novozélandské jednotky končili masakrom parašutistov), ako očakávali a mali problémy so zaistením letísk pre druhú vlnu výsadkárov. Nemecké velenie niekoľkokrát zvažovalo, že nariadi generálovi Studentovi akciu ukončiť, odradilo ich od toho generálove odhodlanie a vedomie, že by to znamenalo odpísanie všetkých už zhodených výsadkárov. Keď sa po takmer celom dni bojov podarilo zaistiť časť letiska Maleme a navzdory ostreľovaniu pristávajúcich strojov dopraviť na bojisko druhú vlnu výsadkárov a ťažšie zbrane, nabrala operácia očakávaný spád.
Royal Navy napriek úplnej leteckej prevahe nepriateľa medzi 28. májom a 1. júnom z ostrova evakuovala 16 500 vojakov. Boli potopené tri krížniky (Gloucester, Fiji, Calcuta) a 6 torpédoborcov (Kelly, Kashmir, Imperial, Greyhound, Hereward a Juno). Dve bojové lode, jedna lietadlová loď, dva krížniky a torpédoborec boli poškodené tak ťažko, že museli odplávať na dlhodobé opravy do Ameriky a ďalších 9 lodí bolo poškodených ľahko. Na lodi Orion, vlajkovej lodi viceadmirála Pridham-Wippella, zabila jediná nemecká bomba 260 mužov a ďalších 280 zranila. V boji padlo najmenej 2 100 námorníkov.
Dohra a dôsledky
upraviťZávažnou chybou britského velenia bolo plošné rozmiestnenie vojsk, ktoré neumožnilo viesť sústredené údery do miest výsadkov. Za kritickú možno považovať neexistenciu mobilných záloh, ktoré by mohli byť nasadené proti výsadku na letisku Maleme. Takéto zálohy však neboli pripravené, okrem iného aj preto, že novozélandský veliteľ generálmajor Freyberg nepovažoval nemeckých výsadkárov za hrozbu a hlavné opatrenie od počiatku smeroval proti hypotetickému námornému výsadku. Obsadenie Kréty Nemcami malo vplyv na boje na Strednom východe a Severnej Afrike a vytlačilo spojenecké námorné sily z väčšiny východného Stredomoria.
Bitka skončila úspechom nemeckých a talianskych jednotiek a obsadením ostrova. Vážne problémy v priebehu akcie a ťažké straty v radách elitných výsadkových jednotiek priviedli Hitlera k záveru, že takto rozsiahle akcie nemajú budúcnosť. Zrejme aj z tohto dôvodu sa nikdy neuskutočnila podobná operácia plánovaná proti Malte.
Zdroj
upraviťTento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Invaze na Krétu na českej Wikipédii.
- ↑ (Greek) page 10, retrieved on 27.5.2010: 474 officers and 10,977 soldiers [online]. [Cit. 2011-11-07]. Dostupné online.
- ↑ Gavin Long, 1953, Official Histories – Second World War Volume II – Greece, Crete and Syria (1st ed.), Canberra: Australian War Memorial, p. 210 [online]. [Cit. 2011-11-07]. Dostupné online.
- ↑ DAVIN, Daniel Marcus. Crete. Wellington, New Zealand : Historical Publications Branch, Department of Internal Affairs, Government of New Zealand, 1953. Dostupné online. Appendix V – Casualties, s. 486–488.
- ↑ "Επίτομη Ιστορία του Ελληνοιταλικού και Ελληνογερμανικού πολέμου 1940 – 1941", General Army Staff, Army History DirectorateAthens 1985, page 260 (Greek), as found in http://www.geetha.mil.gr/media/1maxikritis/maxi-kritis-dys.pdf Archivované 2011-07-17 na Wayback Machine, reteived on 19.2.10
- ↑ [Cit. 2011-11-07]. Dostupné online. Archivované 2011-07-21 z originálu.