Islamská mystika

Islamská mystika korení v najstaršom islame: chudoba (fuqr), odriekanie a izolácia od svetských záujmov mali viesť k horlivejšiemu poznávaniu Koránu, z toho potom plynula intenzívna meditácia a z etického hľadiska spoliehanie sa na Boha. V niektorých prípadoch to viedlo až k nezáujmu o svetské veci a starosti o zajtrajšok.

Na asketické zložky mystiky malo určitý vplyv aj kresťanské mníšstvo a indická jóga.

Ideovou podstatou mystiky bola novoplatónska teória o emanácii Božej sily do vesmíru. Podľa islamskej mystiky Božia sila pôsobí ako aktivna sila na pasívnu ľudskú dušu a umožňuje poznanie Boha a jeho pravej podstaty.

K tomuto mystickému poznaniu Boha sa nedochádza cestou rozumu, ale srdca a osvietením od samotného Boha v stave zbavenia sa hmoty (vyradenia vonkajších vnemov a vôle, zrušenia vlastnej osobnosti). Dosahuje sa to extázou, do ktorej sa mystik dostáva rôznymi spôsobmi, napríklad meditáciou, vnútornou koncentráciou, neustálym opakovaním Božieho mena, niektorých jeho epitet, prípade za sprievodu určitých telesných pohybov. Mechanickou pomôckou môže byť aj ruženec, ktorý sa do sféry islamu dostal v 9. storočí z Indie. V niektorých prípadoch sa používa aj hudba, spev a tanec. Toto všetko pôsobí na nervový systém a privádza mystika do hypnotického stavu, ktorý prechádza do kŕčov, mdloby a spôsobuje necitlivosť k telesnej bolesti.

Pozri ajUpraviť

Externé odkazyUpraviť

  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.