Ján Rybár (* 9. február 1911, Černík – † 2005, Pezinok) bol slovenský kresťanský filozof, katolícky kňaz a piarista.

Študoval v nitrianskom teologickom učilišti a za kňaza bol vysvätený v roku 1938. V rokoch 1940-1950 vyučoval ako stredoškolský učiteľ na piaristickom gymnáziu v Trenčíne. V roku 1943 získal doktorát z filozofie. V pastorácii pôsobil ako kaplán a správca fary v Marianke, Štefanovej a v rokoch 1973 - 1992 v Zborove. Od roku 1992 žil v Charitnom dome v Pezinku.

Sústredil sa predovšetkým na skúmanie vzťahu duše a tela. Z povahy vzájomnej podmienenosti psychickej a fyzickej sféry v človeku mu vyplynulo, že duša je samostatná duchovná substancia. Duševný život človeka je síce viazaný na mozog, no nie celkom, presahuje túto viazanosť. Jeho činnosti sa nevyčerpávajú mozgovými procesmi a poukazujú na subsistujúci duchovný a personálny základ.

Dielo (výber) upraviť

  • Katolícka moderna v nemeckej literatúre. In: Kultúra, 1941, č. 2 - 3.
  • Duša a telo. Vzťah duše a tela a ich vzájomné ovplyvňovanie, Trenčín 1943.
  • Sociálno-psychologické úvahy o povahe reči a jej živote. Nové Mesto nad Váhom, 1944.
  • Idea "bogočlovečestva" u V. Solovjeva. In: Filozofický sborník, 1947, č. 4.
  • (zost.) Múdrosti pre každodenný život, 1993.
  • Náboženstvo a krásna spoločnosť. Bratislava 1993.

Biografie upraviť

Externé odkazy upraviť

  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.