Akad. mal. Jan Meisner (* 29. december 1939, Bratislava) je československý grafický dizajnér, ilustrátor a vysokoškolský pedagóg.

Jan Meisner
československý grafický dizajnér, ilustrátor a vysokoškolský pedagóg
Jan Meisner
Narodenie29. december 1939 (84 rokov)
Bratislava, Slovensko
Jan Meisner (Museum Angewandte Kunst vo Viedni)

Život upraviť

Jan Meisner sa narodil 29. decembra 1939 v Bratislave v českej rodine. Po absolvovaní Jedenásťročnej školy s maturitou (aj Škola Petra Jilemnického, Bratislava, Palisády) sa pokúsil o štúdium na bratislavskej VŠVU. Neúspešné pokusy ho od vysokoškolského štúdia neodradili. Odcestoval do Prahy, kde v rokoch 1961 – 1967 študoval na Vysokej škole umeleckopriemyslovej propagačnú grafiku (u prof. Antonína Strnadela).

Tvorba upraviť

Po ukončení štúdia sa vrátil do Bratislavy, kde sa ako umelec na voľnej nohe venoval prevažne knižnej a propagačnej grafike. Kreatívny autorský prístup a rešpekt k spoločenskej a úžitkovej funkcii sa prejavil najmä v grafickom spracovaní prvých knižných obálok a ilustráciách, plagátovej tvorbe, či návrhoch obalov gramoplatní. Vo vlastnom vizuálno-komunikačnom štýle dokázal Meisner veľmi zručne prepájať grafický prejav s výtvarnými princípmi maľby, fotografiou, ale i písmom a typografiou. Meisnerov výtvarný prejav je syntézou obrazu a písma, znaku a slova, farby a línie, ale aj satiry a múdrej vážnosti. Koexistencia prvkov v ploche plagátu, objekte knihy, či gramoplatne, spočíva v harmonickom dialógu a dekódovaní vizuálnej a významovej informácie, či psychológie videnia a videného. Tento prístup sa zrkadlí vo všetkých oblastiach autorovej tvorby – v tvorbe filmového plagátu (napr. Dušan Hanák: 322, 1969), ale aj výstavného a divadelného plagátu (Anton Cepka – Šperky, plagát výstavy v Slovenskej národnej galérii, 1978). Nemožno nespomenúť autorov prínos v oblasti knižných obálok a knižnej ilustrácie (napr. J. Bédier: Román o Tristanovi, 1977; A. France: Ostrov tučniakov; G. Durrel: Rózka je mi rodina oba 1985; M. Macourek: Arabela Rumburak, 1987), či dizajn obalov gramofónových platní (séria pre kultúrne podujatia Bratislavská lýra, Bratislavské hudobné slávnosti, Bratislava Jazz Days a il.). Syntéza textu a obrazu je charakteristická aj pre grafické riešenie odborných časopisov z obdobia začiatku 90. rokov (Pulsus, Diagnóza, Chirurgia), ako aj realizované i nerealizované návrhy korporátnych identít (ERIC – Evropské regionálne informační centrum, Univerzita Tomáše Bati v Zlíne, a i.). Prejav plný hry, vtipu a pôsobivej farebnosti je príznačný pre ilustrácie do detských a mládežníckych časopisov (Ohník, ABC Pionierov, Zornička, Slniečko, či Věda a technika mládeži), detské omaľovánky (Električka cililing, Mišo Sedmospáč od H. Suchej, Maľovaná príroda, Maľovaná abeceda a ďalšie), ale aj grotesknú, podnes neukončenú sériu autorských novoročeniek. V 80. rokoch začal Ján Meisner svoju dlhoročnú spoluprácu s bratislavským Štúdiom S. Pre tamojšiu pôdu a priestory štúdia vytvoril v blízkosti poézie, filozofie, no najmä divadla a hlavných protagonistov Milana Lasicu a Júliusa Satinského, vizuálnu identitu nielen u nás, ale aj za hranicami známej „firmy“ Štúdia S (logo, bulletiny, divadelné plagáty).

V roku 1996 sa Meisner presťahoval do Zlína, kde bol prvým dekanom Fakulty multimediálnej komunikácie Univerzity Tomáše Bati. Na škole vyučoval do roku 2016.

K ilustráciám sa vrátil pri spolupráci na tvorbe knihy Martina Regnera 99 povídek z české historie dávné i nedávné, 2019.[1]

Zdroj upraviť

  1. 99 povídek z české historie dávné i nedávné

Video knižnica youtube.com/channel/UCZDvpbyzjCTNhIsj-H43mAw