Jaroslav Rezník st.
Jaroslav Rezník st. (* 6. apríl 1942, Lisková) je slovenský redaktor, spisovateľ, funkcionár, čestný predseda Spolku slovenských spisovateľov a otec Jaroslava Rezníka ml.
| Jaroslav Rezník | |
| slovenský redaktor, spisovateľ, funkcionár | |
 | |
| Narodenie | 6. apríl 1942 (82 rokov) Lisková, Slovensko |
|---|---|
| Manželka | Mária, rod. Ostrochovská |
| Deti | 3 |
Pre svoje občianske postoje k udalostiam v roku 1968 musel odísť zo zamestnania z Matice slovenskej a 4 roky bol nezamestnaný. V roku 1975 odišiel do Bratislavy a stal sa pracovníkom Slovenskej literárnej agentúry. V januári 1990 bol zvolený za predsedu Spolku slovenských spisovateľov a od apríla 1993 bol riaditeľom Vydavateľstva Spolku slovenských spisovateľov. V rokoch 1997 – 1999 bol šéfredaktorom denníka Slovenská republika[1] a od mája 2000 redaktorom dvojtýždenníka Tele plus.[2]
Je ženatý, s manželkou Máriou, rodenou Ostrochovskou má tri deti, synov Jaroslava a Branislava a dcéru Máriu.[2] Syn Jaroslav je bývalý generálny riaditeľ Rozhlasu a televízie Slovenska.
Tvorba upraviť
Jaroslav Rezník debutoval už v roku 1966 a to lyrickou výpoveďou o generácii vyrovnávajúce sa s prekonávaním kultu osobnosti. V druhej zbierke s názvom Prijímanie (1969) stavia na historických motívoch ako východisku pre reflexívne básne o zmysle tvorby. Tretie dielo, poéma S vodou na jazyku (1970), reflektuje myšlienkový obsah Biblie a jej vplyv na Európsku civilizáciu. Štvrtá zbierka Horúčava (1993) nadväzuje na predchádzajúce poetické postupy i tematické zameranie.
V umeleckonáučnom zemepise Po literárnych stopách na Slovensku (1982) predstavuje osobnosti slovenskej literatúry (vyšla aj v českej verzii vyšlo pod názvom Literární toulky Slovenskem (1989). V diele Po literárnych stopách na Slovenska: Túry do literatúry (2001, 2. prepracované a doplnené vydanie 2012), spracoval esejistickým žijúcich autorov.
O Milanovi Rastislavovi Štefánikovi napísal knihu pozostávajúcu s dvanástich poviedok s názvom Oči plné oblohy (2010).
Taktiež je autorom scenáru k televíznemu filmu Chlapci (1974) a televíznych hier zo slovenskej histórie, ako Blízko odpovede (1980), Nech sa niekto opováži alebo Ako Ďurko Konôpka o fujaru prišiel (1982), Živé svetlo (1989), Megalé syntaxis čiže Veľká skladba (1991), Ján Literárt (1985) a i.
Písal tiež hry a pásma pre rozhlas.
Rezník napísal tiež niekoľko kníh pre deti a mládež: Zvieratká píšu deťom (1994), básnickú zbierku Len z črpáka s pekným uškom (1995), Rozprávky o Mladuškovi (2005), bábkové hry Margita a Besná (1972), O cárovi Saltánovi (1974), Živé svetlo (1983), Ako to naozaj bolo alebo Príhody Janka Hraška (1989) či televízne seriály Medvedí rok (1974) a Rozprávky z praveku (1992).
Rezník sa podieľal na piatich ročníkoch Slovenského literárneho kalendára (1994 až 1998) a stal sa editorom deviatich zväzkov viacjazyčnej edície slovenskej poézie Bibliofílie LITA. Pripravil na vydanie päť básnických antológií z festivalu Slovesná jar v Martine.
Prekladá tiež z ruštiny a češtiny.
Tvorba upraviť
Poézia upraviť
- Váhavosť. 1966.
- Prijímanie. 1969.
- S vodou na jazyku. 1970.
- Horúčava. 1993.
- Dôstojnosť a iné básne. 1996.
- Tajomstvo priamky. 2007.
Dráma upraviť
- Margita a Besná. 1972.
- O cárovi Saltánovi. 1974.
- Živé svetlo. 1983.
- Ako to naozaj bolo alebo Príhody Janka Hraška. 1989.
Pre deti a mládež upraviť
- Zvieratká píšu deťom. 1994.
- Len z črpáka s pekným uškom. 1995.
- Rozprávky o Mladuškovi. 2005.
- Ježko v kvetináči. 2009.
- Kika spáva v paprike. 2009.
- Oči plné oblohy. Obrázky z detstva M. R. Štefánika. Bratislava: Vydavateľstvo Slovenský spisovateľ, 2010.
- Janko Hraško. Ako to naozaj bolo. 2014.
Literatúra faktu upraviť
- Po literárnych stopách na Slovensku. 1982.
- Literární toulky Slovenskem. 1989.
- Túry do literatúry: Po literárnych stopách Slovenska. 2001. 2. prepracované a doplnené vydanie. 2012.
Scenáristika upraviť
- Chlapci. 1974.
- Medvedí rok. 1974.
- Blízko odpovede. 1980.
- Nech sa niekto opováži alebo Ako Ďurko Konôpka o fujaru prišiel. 1982.
- Ján Literát. 1985.
- Živé svetlo. 1989.
- Megalé syntaxis čiže Veľká skladba. 1991.
- Rozprávky z praveku. 1992.
Editorská činnosť upraviť
- Slovenský literárny kalendár [päť ročníkov]. 1994, 1995, 1996, 1996, 1998.
- deväť zväzkov viacjazyčnej edície slovenskej poézie Bibliofílie LITA
- päť básnických antológií pre potreby účastníkov kultúrnych slávností Slovesná jar v Martine
Ocenenia upraviť
- Prémia Literárneho fondu za pôvodnú slovenskú tvorbu v roku 2005 za Rozprávky o Mladuškovi
- Hlavná cena Literárneho fondu za rok 2001 za rozsiahle encyklopedické dielo Túry do literatúry – Po literárnych stopách Slovenska
- Čestný občan mesta Ružomberok (2012)
Kontroverzie upraviť
TASR niekoľko rokov produkovala jednostranné a oslavné články o Matici slovenskej, Spolku slovenských spisovateľov ale aj o Jaroslavovi Rezníkovi st. Podľa zistení Miroslavy Kernovej všetko nasvedčuje tomu, že tieto články pre TASR, ktorej bol riaditeľom Jaroslav Rezník mladší písal jeho otec. Zmluvu s otcom v roku 2013 podpísal jeho syn – Jaroslav Rezník. Zmienka o zmluve sa v CRZ objavila až v novembri 2017, potom, ako v TASR Jaroslava Rezníka nahradil jeho dlhoročný kolega Vladimír Puchala. Na základe zmluvy dodáva Rezník st. pre TASR „spravodajský materiál“ – najmenej 20 ks správ mesačne. Za 4 a pol roka trvania zmluvy sú to stovky článkov.[3][4] Kernová uvádza množstvo článkov, v ktorých autor so skratkou JRS napísal pre TASR články, ktoré ospevujú alebo citujú J. Rezníka st.[3] Zaujímavým prípadom je napríklad článok: Slovart vydal monografiu o živote a literárnom diele Jaroslava Rezníka.[5] Kernová žiadala o vyjadrenie zúčastnených. Jaroslav Rezníka ml. ani st. na otázky nereagovali.[3]
Osoba s rovnakými osobnými údajmi bola v 60. rokoch evidovaná ŠtB ako nepriateľská (osobný zväzok, nepriateľská osoba, signálny zväzok, pozorovací zväzok) a v roku 1968 bola preregistrovaná na kandidáta informátora (registračné číslo 25646).[6]
Literatúra upraviť
- MAŤOVČÍK, Augustín, a kol.: Slovník slovenských spisovateľov 20. storočia. 1. vydanie. Bratislava – Martin: Vydavateľstvo SSS a SNK, 2001. S. 390 – 391.
- Jaroslav Rezník. In: Literárne informačné centrum.
- Spisovateľ Jaroslav Rezník oslavuje 70. narodeniny. In: TASR.
Referencie upraviť
- ↑ Začal sa boj o denník Slovenská republika [online]. Petit Press, [cit. 2020-11-24]. Dostupné online.
- ↑ a b Jaroslav Rezník [online]. www.liskova.sk, [cit. 2020-11-24]. Dostupné online.
- ↑ a b c Jaroslav Rezník dal v TASR prácu otcovi. Ten písal o sebe a citoval seba [online]. Denník N, 2018-02-06, [cit. 2020-11-24]. Dostupné online.
- ↑ Zmluva medzi Rezníkom aj Rezníkom st. [online]. Omediach.com, [cit. 2020-11-24]. Dostupné online.
- ↑ Slovart vydal monografiu o živote a literárnom diele Jaroslava Rezníka [online]. TERAZ.sk, 2017-06-29, [cit. 2020-11-24]. Dostupné online.
- ↑ II. Správa ZNB (Séria: VR) - Registračné protokoly agentúrnych a operatívnych zväzkov Štátnej bezpečnosti a vojenskej kontrarozviedky - Ústav pamäti národa [online]. www.upn.gov.sk, [cit. 2023-07-11]. Dostupné online.