Johann Ludwig Burckhardt
Johann Ludwig Burckhardt, známy aj pod arabským menom Ibrāhīm Ibn ʿabd Allāh, (* 24. november 1784, Lausanne, Švajčiarsko – † 15. október 1817, Káhira, Egypt) bol švajčiarsky cestovateľ, geograf, spisovateľ a orientalista, známy najmä svojimi cestami po Blízkom východe a Arabskom polostrove.
Johann Ludwig Burckhardt | |
švajčiarsky cestovateľ | |
Narodenie | 24. november 1784 Lausanne, Švajčiarsko |
---|---|
Úmrtie | 15. október 1817 (32 rokov) Káhira, Egypt |
Odkazy | |
Projekt Gutenberg | Johann Ludwig Burckhardt (plné texty diel autora) |
Commons | Johann Ludwig Burckhardt |
Život a cesty
upraviťŠtudoval na univerzitách v Lipsku a v Tübingene. V lete roku 1806 pobýval v Anglicku, kde sa zoznámil so slávnym cestovateľom a prírodovedcom Josephom Banksom. Tomu v roku 1809 navrhol, že zorganizuje výpravu do Afriky, ktorá by hľadala pramene rieky Niger. Z tohto dôvodu sa začal na univerzite v Cambridge učiť arabsky. Dokonca začal jesť iba rastlinnú stravu a piť iba vodu, aby si privykol na málo kalorickú stravu. V marci roku 1809 Burckhardt opustil Anglicko a cez Maltu odišiel do Aleppa v Sýrii, aby sa zdokonalil v arabčine a v islamskom náboženstve. Na Blízkom východe pobudol dva roky, pričom hodne cestoval (navštívil Palmýru, Damask, mestá v súčasnom Libanone a Izraeli). V Sýrii si pozmenil meno na šejka Ibráhíma Ibn ʿabd Alláha a vydával sa za moslima. Existujú indície, že prijal moslimské náboženstvo, ale po jeho smrti to jeho rodina dôsledne popierala.
Počas svojich ciest po krajinách Blízkeho východu objavil v auguste 1812 kamenné mesto Petra so skalným chrámom Al-Chazneh v (dnes v Jordánsku). Na jeseň roku 1812 sa rozhodol zrealizovať svoj pôvodný plán a objaviť prameň rieky Niger. Odišiel teda do Egypta, kde tiež cestoval do málo známych končín. V Egypte cestoval proti toku Nílu a ako prvý moderný Európan znovuobjavil chrámy v lokalite Abú Simbel (1813). V roku 1814 sa obrátil na východ, prešil cez Núbijskú púšť a došiel k pobrežiu Červeného mora. Preplavil sa na Arabský polostrov, do prístavného mesta Džidda. Ako moslimský pútnik následne navštívil posvätné mesto Mekka. Po trojmesačnom pobyte v Mekke sa odobral do Mediny. Koncom júna 1815 sa vrátil späť do Káhiry. Na jar roku 1816 sa vydal na horu Sinaj, vrátil sa do Káhiry v júni toho istého roku. Celý druhý polrok sa pripravoval na cestu do Líbye, ale keď sa v Káhire na jar 1817 konečne objavila karavána, ktorá smerovala do Líbye a mesta Timbuktu, dostal úplavicu (dyzentériu), na ktorú v októbri 1817 v Káhire zomrel.
Hoci Burckhardt písal po francúzsky, svoje zápisníky a denníky posielal do Anglicka, takže o jeho cestách sme veľmi dobre informovaní. Univerzite v Cambridge odkázal aj svoju veľkú zbierku starých arabských rukopisov. Burckhardta pochovali za hradbami mesta Káhira neďaleko starej brány Báb al-Nasr. V roku 1871 nad jeho hrobom vztýčili mramorový pomník, na ktorom bol tento nápis v arabčine:
V mene Alaha milosrdného, milostivého! Toto je hrob zosnulého šejka Ibráhíma Ibn ʿabd Aláha Burckhardta, z mesta Lausanne. Narodil sa 10. muharrama roku 1199 a odobral sa do milosti Alaha v požehnanej Káhire dňa 6. zú al-hidždža roku 1232.[1]
Dielo
upraviťReferencie
upraviť- ↑ PAULINY, Ján: Objavenie Arábie a prvé kroky do Východnej Afriky. Bratislava : Mladé letá, 1983, s. 147.
Literatúra
upraviť- MARTÍNEK, Jiří – MARTÍNEK, Miloslav: Kdo byl kdo : světoví cestovatelé a mořeplavci. Praha : Libri, 2003, s. 108 – 109. ISBN 80-7277-118-3
- PAULINY, Ján: Objavenie Arábie a prvé kroky do východnej Afriky. Bratislava : Mladé letá, 1983. (Časť s názvom: Cesty Johanna L. Burckhardta do Sýrskej púšte a Skalnatej Arábie, na stredný Níl, k núbijským černochom a na sväté miesta Arábie, ktoré vykonal v rokoch 1809 – 1817 je na s. 15 – 147).