Johannes Thiele (chemik)

nemecký chemik

Friedrich Karl Johannes Thiele (* 13. máj 1865, Racibórz Poľsko – † 17. apríl 1918, Štrasburg, Francúzsko) bol nemecký chemik a prominentný profesor niekoľkých univerzít v Mníchove a Štrasburgu. Objavil mnoho laboratórnych techník určených na izoláciu organických zlúčenín. V roku 1917 vynašiel prístroj na určenie bodu topenia, ktorý nazval Thieleho trubica.

Johannes Thiele
nemecký chemik
Johannes Thiele
Narodenie13. máj 1865
Racibórz Poľsko
Úmrtie17. apríl 1918 (52 rokov)
Štrasburg, Francúzsko
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Johannes Thiele

Johannes Thiele bol vo svojej dobe popredný organický chemik. Po Kekulém návrhu benzénového jadra v roku 1865 Thiele predpovedal v roku 1899 rezonanciu, ktorá existuje v benzéne, a navrhol rezonančnú štruktúru za použitia prerušovaného kruhu na zobrazenie čiastočných väzieb.

  • Analytische Beiträge zur Kenntnis von Antimon und Arsen, doktorská práca, C. A. Kaemmerer & Co., Halle 1890.
  • Über Nitro- und Amidoguanidin. habilitačná práca, Halle, C. F. Winter, Leipzig 1892.
  • Über die räumliche Deutung der Partialvalenzen. In: Justus Liebigs Annalen der Chemie]'. Bände 311 – 312, Leipzig 1900, S. 241 – 255.
  • Reine und technische Chemie. Rede zur Feier des Geburtstages Sr. Majestät des Kaisers am 27. Januar 1904 in der Aula der Kaiser-Wilhelms-Universität Strassburg.
  • Über den Verlauf chemischer Reaktionen. Rede gehalten am Stiftungsfest der Kaiser Wilhelms-Universität am 30. April 1910 von dem derzeitigen Rektor, Dr. Johannes Thiele. Strassburg 1911.

Literatúra

upraviť
  • Emil Knoevenagel: Thiele’s Theorie der Partialvalenzen im Lichte der Stereochemie. In: Justus Liebigs Annalen der Chemie. Bd. 311–312, Leipzig 1900, S. 241–255.
  • Ferdinand Heinrich: Thieles Hypothese von den Partialvalenzen. In: Theorien der organischen Chemie. Friedrich Vieweg & Sohn Verlag, Braunschweig 1912, S. 34–82.
  • Zeitschrift für angewandte Chemie, Bd. 31, Teil 1, (1918), S. 117.
  • Wilhelm Prandtl: Die Geschichte des chemischen Laboratoriums der Bayerischen Akademie der Wissenschaften in München. München 1952, S. 87.
  • W. R. Pötsch, A. Fischer, W. Müller, H. Cassebaum: Lexikon bedeutender Chemiker, 1. Aufl., S. 420, VEB Bibliographisches Institut Leipzig, Leipzig 1988, S. 420.
  • Walther Killy, Rudolf Vierhaus (Hrsg.): Deutsche Biographische Enzyklopädie. Bd. 10, K. G. Saur Verlag, München 1999, ISBN 3-598-23170-9, S. 3.

Externé odkazy

upraviť

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Johannes Thiele (Chemiker) na nemeckej Wikipédii.