Josef Rosenauer
Josef Rosenauer (tiež Joseph Rosenauer; * 26. január 1735, Chvalšiny – † 10. marec 1804, Český Krumlov) bol lesný inžinier a geodet v službách Schwarzenbergovcov.
| Josef Rosenauer | |
.jpg) český lesný inžinier a geodet | |
| Narodenie | 26. február 1735 Chvalšiny, Česko |
|---|---|
| Úmrtie | 10. marec 1804 (69 rokov) Český Krumlov, Česko |
| Profesia | inžinier |
| Odkazy | |
| Commons |  Josef Rosenauer |
Detstvo upraviť
Josef sa narodil v Chvalšinách ako nemanželské dieťa Voršily Traxlerovej, dcéry tesára Martina Traxlera. Hoci by mal niesť meno po slobodnej matke, bol 26. februára pokrstený s priezviskom Rosenauer; otec sa k nemu však nikdy nepriznal.
Mladosť a vzdelanie upraviť
Od 13 rokov sa učil u lesníka Petra Lambechara, ktorý spravoval bažantnicu v neďalekom Červenom Dvore. Počas učenia asi preukázal mimoriadne schopnosti pre lesníctvo, možno i pre prácu geodeta, pretože vyhoveniu jeho žiadosti o služobné povýšenie z roku 1758 bránil len nemanželský pôvod. Listina Márie Terézie z 20. novembra odstránila aj túto prekážku a v roku 1759 Rosenauer nastúpil ako lesný adjunkt do schwarzenberského lesného úradu v Českom Krumlove. Na počiatku 60. rokov študoval na náklady zamestnávateľa na tzv. inžinierskej akadémii vo Viedni, ktorú ukončil v máji 1770 s výborným prospechom. V následujúcom roku získal titul schwarzenberského kniežacieho lesného inžiniera. V roku 1774 sa Josef Rosenauer po zložení zememeračských skúšok stal tiež prísažným zemským zememeračom.[1]
Dielo upraviť
Ako zamestnanec vrchnostenskej správy schwarzenberského panstva vypracoval návrh umožňujúci lacnú dopravu dreva z neprístupných pralesov Šumavy v povodí Vltavy svahovým plavebným kanálom cez hlavné európske rozvodie do rieky Große Mühl a ďalej do Dunaja. Odvážny návrh predložil kniežaťu Jozefovi I. Adamovi zo Schwarzenbergu v roku 1774, ale schválený bol až kniežaťom Jánom zo Schwarzenbergu v roku 1779. Samotná realizácia začala po desiatich rokoch v roku 1789 a prvá časť – 39,9 km dlhý tzv. starý kanál vedúci od potoka Zwettelbach k Jeleniemu potoku – bola celkom dokončená v roku 1793. Rosenauer sa obával nedostatku vody z prítokov plavebného kanála a radšej v stavbe nepokračoval, druhá časť (nový kanál) bola postavená podľa Rosenauerovho projektu až v rokoch 1821–1822.
Josef Rosenauer tiež vypracoval projekt kanála, ktorý by obchádzal nesplavné časti Vltavy: pri dnešnej lipenskej hrádzi mal opustiť riečne koryto a pokračovať v trase, ktorej zodpovedá dnešná cesta do Vyššieho Brodu. Kanálom by sa mohli plaviť plte, drevo i polená, súčasne mohla voda poháňať okolo dvadsiatich píl. Hoci bol kanál schválený v roku 1785, realizácia sa odložila pre výšku pozemkových daní a projekt sa nakoniec nikdy nerealizoval.
Knieža Josef Schwarzenberg na začiatku 19. storočia poveril skúseného Rosenauera, vtedy už riaditeľa schwarzenberskej plavby, navrhnutím systému plavenia dreva z oblasti Modravy a Roklanu. Návrh Vchynicko-tetovského plavebného kanála, ktorý obchádzal nesplavný úsek rieky Vydry pod Antýglom spojením s Křemelnou, knieža schválil a okamžite ho začali budovať.
Josef Rosenauer stál tiež pri zriadení plavebného kanála pre plavenie dreva na rieke Aist v Hornom Rakúsku.
Zomrel na jar 1804 v 69 rokoch vo svojom dome na následky neúspešnej operácie močových ciest[1], zanechal vdovu s ôsmimi deťmi.
V Chvalšinách sú na dome čp. 118 umiestnené dve Rosenauerove pamätné tabule, prvá z roku 1928, druhá z roku 1991. V rokoch 1999-2000 bol v Chvalšinách realizovaný projekt zriadenia Múzea Schwarzenberského plavebného kanála.
Pozri aj upraviť
Referencie upraviť
Externé odkazy upraviť
Zdroj upraviť
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Josef Rosenauer na českej Wikipédii.