Juh (Trenčín)

Juh je jedna zo 4 mestských častí krajského mesta Trenčín a zároveň najväčšie trenčianske sídlisko s takmer 18-tisíc obyvateľmi.

Trenčín, Šafárikova, sídlisko Juh. Na horizonte Domov dôchodcov, v ktorom sídli Centrum sociálnych služieb

Trenčín, sídlisko Juh

Poloha

Zástavba leží na svahoch, ktoré vychádzajú z masívu Kozieho vrchu. Sídlisko je zo severovýchodu ohraničené lesoparkom Brezina, zo severu záhradkárskou kolóniou Vašíčkove sady, zo západu mestským cintorínom s pohrebným ústavom a menším parkom, na východe sú to poľnohospodárske lány. Južné ohraničenie sídliska tvorí údolie Lavičkového potoka, známe aj ako "Halalovka". Terénne najvyššími časťami sídliska je ZŠ na Saratovskej ulici a časti priliehajúce k lesoparku Brezina. Terén sídliska sa zvažuje smerom na západ a na juh.

Zástavba sídliska stojí väčšinou na štvrtohorných sprašových súvrstviach, ktoré sú hrubé niekoľko metrov.

Trenčín, Východná ulica na Juhu

Doprava

Automobilové spojenie sídliska s centrom Trenčína je zabezpečené iba jednou štvorprúdovou komunikáciou. Vyvýšená poloha na svahu spôsobuje excentrickú polohu sídliska a aj väčšie časové náklady pri cestovaní obyvateľov do iných častí mesta. Spojenie mesta so sídliskom je zabezpečené autobusovou hromadnou dopravou, ktorá sa na Juhu vetví na tri smery – na sídlisko Juh I. po Saratovskej ulici (č. 4, 5, 11), sídlisko Juh II. po ulici gen. Svobodu (č. 1, 3, 7/17, 8, 13, 22, 25, 50) a sídlisko Juh III. po Východnej ulici (č. 23, 28). Sídlisko je taktiež obsluhované niekoľkými prímestskými autobusovými spojmi do Dubnice nad Váhom.

Trenčín, Dominantné Sídlisko Juh na vzdialenom horizonte

Členenie

Juh I

Sídlisko Juh Trenčín

Projektové práce na výstavbe sídliska Juh v Trenčíne boli začaté v polovici 60 rokov minulého storočia a predchádzala im rozsiahla urbanisticko-architektornická štúdia na úrovni výberového konania. Po vyhodnotení predložených štúdii ďalšie projekčné práce sídliska Juh realizoval už len generálny projektant Stavoprojekt Gottwaldov, dnes Zlín. Autormi projektu boli inžinieri Miloš Totušek, Antonín Flašar a Ladislav Pastrnek. Investorom výstavby bol Okresný národný výbor Trenčín a generálnym dodávateľom Pozemné stavby, n. p. Trnava.

Sídlisko Juh, na ktorom prvé stavebné výkopové práce boli začaté vroku 1971.Túto oblasť tvoria ulice Liptovská, Ludvíka Svobodu a Saratovská. V súčasnej dobe ma charakter obytného obvodu s tromi obytnými okrskami a obvodovým centrom Južanka. Celková kapacita obvodu je pre cca 30 000 obyvateľov.

Prvý obytný okrsok Juh 1 je vymedzený ulicami Liptovská, generála Ludvíka Svobodu a Saratovská. Priestor charakterizuje zaujímavá konfigurácia terénu, v optimálnom a svahovitom (južný sklon) prírodnom prostredí. Po dokončení výstavby koncom osemdesiatych rokov XX. storočia sídlisko vytvorilo solídne obytné prostredie. Priaznivá úbočina terénu a jeho bezprostredná väzba na mestský lesopark „Brezina“ umožnila vytvoriť veľkorysé obytné mikropriestory, nerušenú obslužnú dopravu s peším prepojením základnej a vyššej občianskej vybavenosti.

Na výstavbu boli použité konštrukčné panelové betónové systémy TO6B a B70 s cieľom plynulosti a predovšetkým rýchlej výstavby obytných domov. Základné a okrskové vybavenie je združené do väčších funkčných celkov. V roku 1977 sa začala výstavba ZŠ Saratovská s 18 triedami a v roku 1979 pokračovali vo výstavbe ZŠ Novomeského, kde bolo 22 tried. Základná škola na Saratovskej ulici dnes je vyčlenená pre zdravotnícku fakultu trenčianskej univerzity. 22+18 tried má spoločné vybavenie (jedálensky blok, družina, telocvičňa a plaváreň). Neskôr pribudli 3 materské školy a jedny jasle pre 120 a 35 detí, 3 podružné obslužné centra (nákupné strediska Jednoty) a 1 okrskové centrum. Týmto riešením bolo docielené základných objemových i ekonomických úspor, vrátane zjednodušenia inžinierskych sieti i vlastnej realizácie.

Obdobne a s rovnakým cieľom boli združované obytné domy vytvárané z minimálneho počtu sekcii s použitím 4, 6, 8 a 12 podlažia. Terény sklon bol využitý na budovanie dvojpodlažných odstavných statí a garážových boxov pre osobné autá v bezprostrednej blízkosti obytných domov.

V prvej etape výstavby sídliska Juh začiatkom osemdesiatych rokov boli dosiahnuté tieto hodnoty:

• plocha Sídliska Juh 1 je 49,3 ha
• počet bytov 3066
• počet obyvateľov 9872
• počet obyvateľov na 1 byt 3,2
• úžitková plocha bytu 61,48 m²
• obytná plocha bytu 41,43 m²
• priemerná podlažnosť Juhu 1 je 7,18 podlažia
• Základná hustota obyvateľov na ha 273
• náklady na čistý byt 148 300 Kčs
• náklady na komplexný byt 212 900 Kčs

Autorom projektu základnej školy bol Antonín Flašar a autorom okrskového centra na Ulici armádneho generála Ludvíka Svobodu Ladislav Pastrnek.

V rokoch 1991 – 1992 bola ukončená výstavba časti Juh I. V roku 2005 bol sprevadzkovaný zrekonštruovaný športový areál pri ZŠ Novomeského. V roku 2006 bola otvorená zrekonštruovaná Južanka.

Juh II

Výstavba druhého okrsku, dnešný Juh II, začala v roku 1983. V dôsledku zosunutia svahu v roku 1984 nebola výstavba Južanky dokončená. Spolu s obytnými budovami sa budovali garáže a odstavné plochy. Pri ich výstavbe sa využil terénny sklon v blízkosti obytných domov.

Juh III

V roku 1991 začala výstavba ZŠ Východná. V roku 1993 začala výstavba Kostola sv. rodiny, ktorá skončila v roku 1998. Pre kultúrne a aktívne využitie bolo vybudované kultúrne stredisko Juh, ktoré funguje pod názvom KC Aktivity.

Samospráva

Keďže Trenčín nie je mesto so samosprávou mestských častí, ako Bratislava alebo Košice, ide v zmysle zákona o obecnom zriadení len o časť obce, v ktorej je zriadený výbor mestského zastupiteľstva.

Literatúra

• Miloš Totušek: Sídliště Juh Trenčín I. okrsek, str. 212 – 216 In.: Knižnica: Technický odbor, Keramoprokjekt Trenčín, 1978 – 1980

Externé odkazy

• Oficiálna stránka Archivované 2009-02-17 na Wayback Machine