Juhoamerické hry sú medzinárodné multišportové podujatie, usporadúvané každé 4 roky v Južnej Amerike, pod dohľadom Juhoamerickej športovej organizácie (ODESUR). Účastnia sa ho športovci zo všetkých 12 juhoamerických, 2 karibských a 1 stredoamerickej krajiny, ktoré sú členmi ODESUR. Oheň Juhoamerických hier ako náprotivok olympijského ohňa z Grécka je vždy zapálený a nesený z bolívijského mesta Tiahuanaco. Viaceré športové turnaje na týchto hrách sú kvalifikáciou na celokontinentálne multišportové podujatie – Panamerické hry, ktoré sa vždy konajú o 1 rok neskôr.

Športovci počas Juhoamerických hier 2010

Myšlienka vzniku subkontinentálnej športovej organizácie vznikla v roku 1976, keď prezident bolívijského olympijského výboru José Gamarra Zorrilla začal šíriť olympijský ideál v Južnej Amerike. A práve v bolívijskom hlavnom meste La Paz na konferencii v ten istý rok vznikla v spolupráci s predsedami národných olympijských výborov Argentíny, Peru, Paraguaja a Čile Juhoamerická športová organizácia (ODESUR), ktorá bola záštitou Panamerickej športovej organizácie (PASO). Prvým predsedom sa stál práve José Gamarra Zorrilla. Na konferencii o rok neskôr bolo schválené vytvorenie regionálnych hier podľa vzoru Panamerických hier.

Prvé hry sa konali v La Paz v roku 1978. Zúčastnilo sa ich 8 krajín: Argentína, Bolívia, Brazília, Čile, Ekvádor, Paraguaj, Peru a Uruguaj, ktoré súťažili v 16 športoch. 4-ročný cyklus hier nebol nikdy porušený. V roku 1982 sa pripojili 2 členovia, Kolumbia a Venezuela, v roku 1990 Surinam a v roku 1994 aj ďalšie 3 krajiny: Aruba, Holandské Antily a Panama. Poslednou krajinou bola Guyana, v roku 1998.

V roku 2009 zorganizovala ODESUR prvé Juhoamerické plážové hry, ktoré sa konajú s 2-ročnou periodicitou. Konali sa v Montevideu a zúčastnilo sa ich 12 krajín, ktoré súťažili v 9 športoch. Víťaznou medailovou krajinou sa v prvých dvoch edíciách hier stala Brazília.

Zoznam Juhoamerických hier

upraviť
Edícia Hry Hostiteľské mesto Štáty Športovci Športy Víťazná krajina 2. krajina
I Juhoamerické hry 1978   La Paz 8 480 16   Argentína   Čile
II Juhoamerické hry 1982   Rosario 10 961 19   Argentína   Čile
III Juhoamerické hry 1986   Santiago 10 969 17   Argentína   Čile
IV Juhoamerické hry 1990   Lima 10 1 070 16   Argentína   Peru
V Juhoamerické hry 1994   Valencia 14 1 599 19   Argentína   Venezuela
VI Juhoamerické hry 1998   Cuenca 14 1 525 24   Argentína   Kolumbia
VII Juhoamerické hry 2002   São Paulo-Curitiba-Belém 13 2 069 24   Brazília   Venezuela
VIII Juhoamerické hry 2006   Buenos Aires 15 2 928 28   Argentína   Venezuela
IX Juhoamerické hry 2010   Medellín 15 3 751 31   Kolumbia   Brazília
X Juhoamerické hry 2014   Santiago 16   Brazília
XI Juhoamerické hry 2018

Športy

upraviť

V celej histórii Juhoamerických hier sa predstavilo 42 športov.

Aktívne športy
Šport Roky
Atletika od 1978
Basketbal od 1978
Bedminton od 2006
Bejzbal od 1978
Bowling od 1986
Box od 1978
Cyklistika od 1978
Džudo od 1978
Futbal od 1978
Futsal od 1998
Šport Roky
Gymnastika od 1978
Hádzaná od 2002
Jachting od 1982
Jazdectvo od 1978
Kanoistika od 1994
Karate od 1994
Kolieskové korčuľovanie od 1982
Lukostreľba od 1986
Plávanie od 1978
Šport Roky
Pozemný hokej od 2006
Ragby (7s) od 2006
Skoky do vody od 2010
Softbal od 1994
Squash od 2010
Stolný tenis od 1982
Synchronizované plávanie od 1982
Šerm od 1978
Športová streľba od 1978
Šport Roky
Taekwondo od 1986
Tenis od 1978
Triatlon od 1998
Veslovanie od 1982
Vodné lyžovanie od 2006
Vodné pólo od 2010
Volejbal od 1978
Vzpieranie od 1978
Zápasenie od 1978
Bývalé športy
Šport Roky
Bocca 2006
Golf 2002
Hokej na kolieskových korčuliach 1982
Kulturistika 1998
Raketbal 1998

Historická medailová tabuľka (1978 – 2010)

upraviť
Krajiny Hry       Spolu
  Argentína 16 796 644 608 2 048
  Brazília 16 539 474 416 1 429
  Venezuela 15 445 370 382 1 197
  Kolumbia 16 356 300 265 921
  Čile 16 289 369 426 1 084
  Peru 16 159 229 303 691
  Ekvádor 16 149 205 282 636
  Uruguaj 15 60 101 124 285
  Bolívia 15 31 69 137 237
  Paraguaj 15 10 29 45 84
  Panama 15 7 11 16 34
  Holandské Antily 15 7 7 17 31
  Surinam 15 6 3 7 16
  Guyana 4 2 3 9 14
  Aruba 15 0 2 12 14
Spolu 2 855 2 816 3 050 8 721

Pozri aj

upraviť

Iné projekty

upraviť

Externé odkazy

upraviť