Juno I je raketa, ktorá ako prvá vyniesla na obežnú dráhu družicu USA. Stalo sa tak, len zhodou okolností, pretože prvou raketou mala byť raketa Vanguard. Juno I je raketa typu Jupiter-C.

Štart raketa Juno I s družicou Explorer 2

V roku 1951 Wernher von Braun a jeho tím začali začali vyvíjať raketu Redstone, čo bola raketa stredného doletu. Redstone mala dostrel okolo 200 míľ a používala tekutý kyslík a alkohol ako palivo.

V júni 1954 von Braun navrhol projekt Orbiter, kde mala raketa Redstone pôsobiť ako nosič. Tento návrh bol ale zamietnutý a predčasne ukončený. Nasledujúci rok Spojené štáty oznámili, že vyšlú na obežnú dráhu satelit, ako súčasť medzinárodného geofyzikálneho roka (IGY) ktorý sa konal od 1. júla 1957 do 31. decembra 1958. Vláda rozhodla, že sa na tento účel postaví nová raketa Vanguard. Jeden z dôvodov bol aj ten, že raketa Vanguard bola nová a nebola vyvíjaná pre bojové účely, ako to bolo v prípade rakety Redstone. Svet bol šokovaný štartom Sputniku a následne Sputniku II, ktorý vyniesol aj prvého živého tvora do vesmíru. Spojené štáty reagovali nariadením von Braunovi, aby pripravil jednu z rakiet Jupiter C na štart so satelitom Explorer I do 90 dní. Spojené štáty ešte pred vypustením Sputniku 1 dúfali, že družica Vanguard bude prvým telesom na obežnej dráhe avšak naneštastie 6. decembra 1957 raketa Vanguard TV3 explodovala 2 sekundy po štarte pre zrakom celého sveta.

Jupiter-C bol modifikovaný, aby mohol vyslať prvú družicu USA. Boli pridané ďalšie tri stupne potrebné k dosiahnutiu potrebnej rýchlosti. Juno I bol iba 21,23 metra vysoký a mal priemer 1. stupňa bol 1,78 metra. Jeho hmotnosť činila 29 ton. Bol omnoho menší ako prvé ruské nosiče. Užitočným zaťažením bola družica Explorer I, ktorá sa stala prvou americkou družicou. Družica objavila radiačné pásy zeme (tzv. Van Allenove pásy)

Externé odkazy

upraviť