Kéfisodotos Starší

Kéfisodotos (starogr. Κηφισόδοτος) bol grécky sochár v 4. storočí pred Kr.

Eiréné s malým Plutom, rímska kópia pôvodného Kéfisodotovho diela z okolo roku 374 pred Kr., Glyptotéka, Mníchov

Aténsky sochár Kéfisodotos bol žiakom svojho otca Praxitela, ktorý spolu s Feidiom pracoval na Akropole. Antika si ho cenila ako vynikajúceho umelca. Vyzdvihovala najmä jeho sochu Atény v Pireu, súsošie Múz a výzdobu jedného z Diových oltárov. Starovekého cestovateľa Pausania upútalo v Tébach súsošie bohyne Tychy a malého Pluta, ktoré porovnával s podobným Kéfisodotovým dielom: „Vložiť Pluta do rúk Tychy (Náhody) ako matky alebo opatrovateľky považujem za múdry nápad, rovnako vhodný, ako ho spodobňuje Kéfisodotos. Tento muž vytvoril Aténčanom sochu Eirény, držiacu na rukách Pluta.“

Súsošie Eirény a Pluta (zosobnenie Mieru, prinášajúceho Hojnosť) je jediné zachovalé dielo (v kópii), ktoré sa mu môže s istotou pripísať. Vytvoril ho na pamiatku mieru medzi Aténami a Spartou roku 374 pred Kr., a bezpochyby vyjadrovalo nádej na šťastnejšie časy. Socha sa zachovala v mnohých kópiách. Originál sa nachádzal na agore v Aténach.

V tomto majstrovskom diele poznať typickú grécku (aténsku) sochársku školu 4. storočia pred Kr., ako je dokonalé stvárňovanie drapérie i grandiózna technika, zachycujúca tie najjemnejšie detaily, ale v porovnaní s inými prácami badať v ňom už nový prvok, a to nežný materinský výraz bohyne, hladkajúci pohľadom malého Pluta, ktorého drží na rukách.

Ozajstnú umeleckú revolúciu do aténskej sochárskej školy po veľkých majstroch druhej generácie (po Feidiovi) však priniesol jeho syn, ktorý sa po starom otcovi volal Praxiteles.