Kólótes (iné názvy: Kólótés, Kolótes, Kolótés, Kolotes – podrobnosti pozri v článku Kólótes; starogr. Κωλώτης) bol grécky sochár v 5. storočí pred Kr.[1]

Sochár Kolótes pochádzal zrejme z ostrova Paros.[1][2] Činný bol v 1. polovici 5. storočia pred Kr..[1] Rímsky spisovateľ Plínius zaznamenal, že pomáhal Feidiovi s chryselefantinovou sochou (zo zlata a slonoviny) Dia v Olympii.[3]

Kolótes bol autorom niekoľkých bronzových sôch filozofov[3][1] a aj on sám tvoril sochy a umelcké predmety zo zlata a slonoviny. Medzi tieto diela patrila prekrásna socha boha Asklépia (zo slonoviny), ktorú staroveký grécky cestovateľ Strabón obdivoval v elidskom meste Kylléné[4] alebo stôl zo zlata a slonoviny, umiestnený ako votívny dar v chráme bohyne Héry v Olympii. Pausanias o tom uvádza: „Sú tu ešte iné votívne dary, a to neveľká pohovka väčšinou zdobená slonovinou, Ifitov disk a stôl, na ktorý ukladajú vence určené víťazom. Pohovka je vraj hračka Hippodaimena. Na Ifitovom disku je zapísané prímerie, ktoré Éliďania vyhlasujú počas olympijských hier, a to nie vodorovne, ale písmenami na disku do kruhu. Stôl je zhotovený zo slonoviny a zo zlata a je to dielo Kólóta. Kólótés vraj bol z Hérakleie (zrejme ostrov v Kykladách), a tí, ktorí sa podrobne zaoberali históriou umelcov, vyhlasujú, že pochádzal z Paru, a že bol žiakom Pasitela, Pasitelés potom sám sa vyučil (chýba text)...[2]

Podľa niektorých odborníkov Pausanias omylom stotožnil dve rovnomenné postavy: staršieho Kolóta s Kolótom z Paru z 1. stor. pred Kr.[5][6]

Referencie a bibliografia upraviť

  1. a b c d Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 400.
  2. a b Pausanias. Pausaniás, cesta po Řecku I.. Praha : nakladatelství Svoboda, 1973. 25-039-73. S. 405.
  3. a b Plínius Starší, Naturalis Historia, 34,19.
  4. Strabón, Geographica 8,3,4.
  5. Pausanias. Pausaniás, cesta po Řecku I.. Praha : nakladatelství Svoboda, 1973. 25-039-73. S. 563 vysvětlivky.
  6. Smith, Dictionary of Greek and Roman Biography and Mythology, str. 133