Kúpeľ Sina

Kúpeľ Sina je stavba v meste Trenčianske Teplice.

Kúpeľ Sina

Koncom tridsiatich rokov vyprojektoval Artúr Szalatnai - Slatinský dostavbu romantického pseudoorientálneho tureckého kúpeľa Hamam v Trenčianskych Tepliciach (od pražského architekta Františka Schmoranza, 1888). Stavba sa uskutočnila v mimoriadne zložitých pomeroch starej zástavby a pri požiadavke neporušiť liečivé pramene. Táto nová výstavba je vložená do starej zástavby ako čistá dispozícia, nadväzujúca na staré príslušenstvo. Málokde sa stretneme s takým vyostreným kontrastom medzi starým a novým ako pri tejto stavbe. Sina má oproti kurióznym romantizujúcim tvarom Hamamu sebaisté, až drsné formy z neomietnutej tehly s veľkým mrežovo členeným oknom.

Architektonický rozbor objektu

Dostavbu v duchu loosovského purizmu, ktorá dostala názov Sina podľa niekdajšieho viedenského bankára, vlastníka kúpeľov, tvorí hala s bazénom a so sprchovacími boxami. Szalatnai použil v priestore bazénu pôsobivý motív stupňovitých stien oddeľujúcich schody, ktorými sa schádza do vody. Pomocou moderných puristických prostriedkov - jasne rezaných stien a stienok s keramickým obkladom s azúrovým nádychom, architekt dosiahol atmosféru prekvapujúco podobnú starému kúpeľu. Strop hlavného priestoru stúpa do vetracieho strešného svetlíka. Napriek svojim vyhláseniam sa však architekt nevzdáva symetrie, tá totiž logicky vyplynula z členenia zázemia bazénu na mužskú a ženskú časť. Szalatnai sa zámerne vyhýbal estetickému stvárneniu a sústreďoval sa na funkčnú a technickú stránku stavby.

Osadenie do zástavby

Spôsob, akým Szalatnai osadil nový stavbu do štruktúry pôvodných tureckých kúpeľov a jeho neprístupnosť má blízko k berlínskemu kostolu sv. Adalberta od viedenského architekta Clemensa Holzmeistra (1933). Aj Holzmeister musel navrhnúť kostol na parcele prístupnej cez iný objekt.

Zhrnutie

Kúpeľ Sina je sebavedomým manifestom zrieknutia sa estetizácie. Dôkazom, že automatizmus vnútornej výstavby môže práve vlastnou funkčnou logikou vytvoriť dobrú architektúru. Autor o objekte napísal článok, v ktorom sa zaoberal iba technickou stránkou architektúry. Iba nakoniec si však položil otázku, či nemal hovoriť aj o architektúre a svoj text slávnostne zakončil vetou - „veď sa však o inom nehovorilo!“. Sina stojí na začiatku vrcholnej fázy Szalatnaiovej tvorby v prvej polovici tridsiatich rokov. Tu sa monumentalita puristických foriem vyplývajúca z modernej geometrickej abstrakcie neustále stretáva s historickou architektúrou.

Zdroje

• Kusý, M.: Architektúra na slovensku 1918 – 1945. Bratislava, Pallas 1971.
• Dulla, M.: Architektúra slovenska v 20 storočí. Bratislava, Slovart 2002.
• Dulla, M.: Slovenská architektúra od Jurkoviča po dnešok. Bratislava, Perfekt 2007.