Otvoriť hlavné menu

Kaštieľ v Diviakoch

Kaštieľ v Diviakoch alebo Platthyovský kaštieľ stojí v mestskej časti Turčianskych Teplíc v Diviakoch na Matičnej ulici 1467/61.

Renesančný kaštieľ v Diviakoch
historická pamiatka
Renesancny-kastiel-v-diviakoch.jpg
Renesančný kaštieľ v Diviakoch
Súradnice 48°52′47.09″S 18°51′06.30″V / 48,8797472°S 18,8517500°V / 48.8797472; 18.8517500
Poloha na Slovensku
Poloha na Slovensku
RedHut.svg
Poloha na Slovensku
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
Pohľad z nádvoria

Pôvodne renesančný kaštieľ bol postavený okolo roku 1630 na príkaz Františka Platthyho (správcu majetkov na dvore Michala Thurzu), preto je kaštieľ niekedy označovaný aj ako Platthyovský. V rokoch 1745-1747 bol prestavaný na renesančno-barokový komplex s obrannou funkciou. V roku 1754 boli dostavané kamenné steny, maštale a sýpka. Jeho posledným vlastníkom bol gróf Karol Pongrácz. V roku 1946 bol kaštieľ zoštátnený, pričom zápisnica o zoštátnení uvádza, že v tomto čase bol už objekt v dezolátnom stave.Kaštieľ bol obnovený v štýle purizmu v r. 1952 – 58, keď zámok prevzala Matica Slovenská. Dnes je pracoviskom Slovenskej národnej knižnice. V bývalej maštali je umiestnený depozitár historických knižných fondov.

Kaštieľ je dvojpodlažná budova na pôdoryse tvaru písmena U, na východnej strane s dvoma kratšími krídlami uzatvárajúcimi nádvorie, na západnej strane s dvoma štvorcovými vežami. Na vstupnej strane na vnútornom nároží oboch krídel sú symetricky situované okrúhle arkiere, posadené na krakorcoch. Fasády majú štvorcové a obdĺžnikové okná s kamennou šambránou a nadokennou rímsou. Na všetkých nárožiach je plastické kvádrovanie. Strechy na vežiach sú manzardové a na objekte sedlové s valbou. Sú pokryté dreveným šindľom. V miestnostiach sú prevažne valené lunetové klenby. Na nádvorí je studňa. Vnútorné zariadenie je podľa návrhu A. Slatinského. Nádvorie z uličnej strany zakončuje budova sýpky. Cez širokú polkruhovú bránu vedie klenutý podjazd do nádvoria. Vyústenie podjazdu tvorí malý rizalit do nádvoria, členený tromi oblúkmi.

Interiéry kaštieľa, žiaľ, nie sú otvorené pre verejnosť, pohľadom na jeho pôvabný zovňajšok, ktorý vo svojom diele vyzdvihol i slávny uhorský polyhistor Matej Bel označivší kúriu za veľkú ozdobu obce, sa však môže bez okolkov pokochať každý.

Pozri ajUpraviť

ZdrojeUpraviť