Kallimachos (sochár v 2. storočí pred Kr.)
Kallimachos (starogr. Καλλίμαχος) bol grécky sochár v 2. stor. pred Kr.[1][2]
Kallimachos, sochár z Atén, pôsobil zrejme v 2. stor. pred Kr. Známy je len vďaka nápisu na fragmente sochy muža, ktorý sa našiel počas vykopávok v Minturne v roku 1931.[2][3][4]
Socha kedysi predstavovala nahú mužskú postavu v pohybe, ako je to možné vyvodiť z troch nájdených fragmentov. Prvý predstavuje ľavú nohu postavy a hrubý kmeň stromu (na kmeni je nápis), o ktorý sa postava opierala,[5][6] noha je skrčená a nesie stopy remienka sandálu a predmetu, možno ruky, ktorá spočívala na hornej časti stehna. Ďalšie dva fragmenty sú úlomky pravej nohy, tiež mierne skrčenej. Z toho, čo zo sochy zostalo, je vidieť, že socha štylisticky patrila k dielam neskorého helenizmu.[4][2]
Nápis (miestami značne poškodený), datovaný približne do druhého stor. pred Kr., hlása, že autormi diela boli Kallimachos a Gorgias:
| Καλλίμαχος και Γοργίας οι ΜΑΛΛΙΟΥ? Αθηναίοι εποίουν |
Kallimachos a Gorgias syn MALLIA? z Atén zhotovili [7][5] |
Interpretácia záznamu patronymu (mena jeho otca) sa kvôli nečitateľnému začiatočnému písmenu líši. Väčšina znalcov sa prikláňa k tomu, že jeho otcom bol Mallias, a že Gorgias bol jeho brat. Americký archeológ Andrew Stewart ale činnosť oboch sochárov datuje približne do rokov 86 pred Kr. až 14 po Kr. a uvádza ich ako synov Kallia.[5]
Autorský podpis Kallimacha sa nachádza aj na reliéfe s vyobrazením Pana a troch Charitiek (charitky stoja na špičkách, akoby tancovali), ktorý sa nachádza v Kapitolskom múzeu v Ríme.[8][9] Hypotézy, že reliéf zhotovil rovnomenný sochár z 5. stor. pred Kr., alebo že tu ide o kópiu jedného z jeho diel, sú nepravdepodobné (nápis sa totiž datuje do 1. stor. pred Kr.[8]). Tretia hypotéza, že je to falzifikát, sa znalcami poväčšine zamietla vzhľadom na neskoršie objavenie nápisu v Minturne. Je tu však stále možnosť, že tu ide o iného rovnomenného umelca.[10][4]
Referencie a bibliografia upraviť
- ↑ Biographischer Index der Antike. Berlin : Walter de Gruyter, 2012. ISBN 978-31-1095-441-8. S. 492.
- ↑ a b c Lucia Guerrini: Enciclopedia dell’Arte Antica, Classica e Orientale, Roma 1959, Treccani, Kallimachos 3 [1]
- ↑ Jules Marouzeau. L'Année philologique. Paris : Société d'édition "Les Belles Lettres.", 1939. S. 278.
- ↑ a b c Michaela Fuchs. In hoc etiam genere graeciae nihil cedamus. Mainz am Rhein : P. von Zabern, 1999. ISBN 978-38-0532-519-6. S. 50.
- ↑ a b c Brunilde Sismondo Ridgway. Hellenistic Sculpture. Madison : Univ of Wisconsin Press, 1990. ISBN 978-02-9917-710-2. S. 274.
- ↑ Art and Archaeology. Washington : Archaeological Institute of America, 1933. S. 293.
- ↑ John S. Traill. Persons of Ancient Athens. Toronto : Athenians, 1994. ISBN 978-09-6852-322-3. S. 115.
- ↑ a b Jerome Jordan Pollitt. Art in the Hellenistic Age. Cambridge : Cambridge University Press, 1986. ISBN 978-05-2127-672-6. S. 177-178.
- ↑ Inscriptiones Graecae, Regions: Sicily, Italy, and the West (IG XIV): Italy, incl. Magna Graecia IG XIV 1246 [2]
- ↑ Enciclopedia dell'arte antica, classica e orientale. Roma : Istituto della Enciclopedia italiana, 1961. S. 300.