Karel Vlach
Karel Vlach (* 8. október 1911, Praha, Rakúsko-Uhorsko – † 26. február 1986, Praha, Česko-Slovensko) bol dirigent a kapelník swingového Orchestra Karla Vlacha.[1]
| Karel Vlach | |
|---|---|
| Základné informácie | |
| Popis umelca | dirigent a kapelník |
| Narodenie | 8. október 1911 Praha, Rakúsko-Uhorsko |
| Úmrtie | 26. február 1986 (74 rokov) Praha, Česko-Slovensko |
| Žáner | Swing |
| Roky pôsob. | 1930 - 1986 |
| Vydavateľstvá | ESTA, Ultraphon, Supraphon |
| Súvisiace články |
Swing, Arnošt Kavka, Inka Zemánková, Karel Krautgartner |
Biografia upraviť
Mladosť upraviť
Karel Vlach sa narodil v Prahe na Žižkove v roku 1911. Bol najstarším z piatich súrodencov (František 1913, Vlasta 1920, Libuše 1924 a Václav 1926).
Počas základnej školy sa učil na husle. Po základnej škole nastúpil na žižkovskú reálku. V rokoch 1925 – 1928 sa vyučil ako obchodný pomocník v galantérnej firme Kauders. V roku 1929 mu zomrela matka. Po čase sa otec znovu oženil a celá rodina sa odsťahovala do Holešovíc.
Pracoval najskôr ako obchodný pomocník (L. Phona, Finger a Stein) a neskôr ako prokurista. V rokoch 1931 – 1933 bol nezamestnaný.[2], [3]
Založenie orchestra upraviť
V 30. rokoch sa Karel Vlach angažoval v skupinách Blue Music[4] a vo vlastnom súbore Charles Happy Boys neskôr premenovanom na Blue Boys. V roku 1939 založil vlastný orchester nesúci meno orchester Karla Vlacha. Od roku 1940 s orchestrom vystupoval na Streleckom ostrove a začal spolupracovať s triom Sestry Allanovy. Pre orchester aranžoval Fritz Weiss ovplyvnený orchestrom Bennyho Goodmana. Orchester hral prevzaté, ale aj pôvodné skladby. Medzi hlavných autorov patrili Kamil Běhounek a Jiří Traxler. Spolupracoval tiež s radom popredných spevákov (Arnošt Kavka, Inka Zemánková alebo Jiřina Salačová).
Povojnové obdobie upraviť
Po druhej svetovej vojne Vlach zostavil nový orchester, ktorý sa orientoval predovšetkým na zvuk podľa vzoru Glenna Millera.
S orchestrom vystupovali speváci Václav Irmanov, Rudolf Cortés a naďalej aj Jiřina Salačová. Od roku 1947 mal Vlachov orchester stále angažmán v Divadle V+W a podieľal sa na obnovených predstaveniach Osvobozeného divadla.[5] Od roku 1954 potom pôsobil v Divadle ABC a od roku 1962 v Hudobnom divadle v Karlíne.[6]
Šesťdesiate roky upraviť
V šesťdesiatych rokoch sa orchester venuje viac populárnej hudbe a spolupracuje so spevákmi ako je Yvetta Simonová alebo Milan Chladil.
Filmová hudba upraviť
Pocty upraviť
Referencie upraviť
- ↑ . Dostupné online.
- ↑ Hudba pro radost 1966, listopad – prosinec (Kotek J., Hořec J.: Kronika české synkopy, str. 13)
- ↑ Dorůžka L., Ducháč M.: Karel Vlach – 50 let života s hudbou
- ↑ GÖSSEL G: Portrét Zdeny Vincíkové, Týdeník rozhlas číslo 40/2001, Dostupné online.
- ↑ Jindřich Černý: Osudy českého divadla po druhé světové válce – Divadlo a společnost 1945 – 1955, Academia, Praha, 2007, str. 132, ISBN 978-80-200-1502-0
- ↑ Marie Valtrová – Ota Ornest: Hraje váš tatínek ještě na housle?, Primus, Praha, 1993, str. 260, ISBN 80-85625-19-9
- ↑ NOVOTNÝ, Dan. MČ Praha 13: Názvy ulíc [online]. Městská část Praha 13, 2010-02-08, [cit. 2011-07-16]. Dostupné online. Archivované 2011-08-27 z originálu.
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Karel Vlach na českej Wikipédii.
Literatúra upraviť
- Jindřich Černý: Osudy českého divadla po druhé světové válce – Divadlo a společnost 1945 – 1955, Academia, Praha, 2007, str. 132, 225, 264, 298, 393, 397, 449, ISBN 978-80-200-1502-0
- Stanislav Motl: Mraky nad Barrandovem, Rybka Publishers, Praha, 2006, str. 94, ISBN 80-86182-51-7
- Ondřej Suchý, Oldřich Dudek: Ljuba jako vystřižená, Melantrich, Praha, 1986, str. 51, 71–2, 125
- Marie Valtrová: ORNESTINUM, Slavná éra Městských divadel pražských, Brána, Praha, 2001, str. 24, 106, ISBN 80-7243-121-8
- Marie Valtrová – Ota Ornest: Hraje váš tatínek ještě na housle?, Primus, Praha, 1993, str. 260, ISBN 80-85625-19-9