Kaze no tó
Kaze no tó (jap. 風の塔, angl. Tower of Winds, dosl. Veterná veža) je budova v Jokohame postavená v roku 1986. Autorom je japonský architekt Tojoo Itó, ktorý je jedným z najmodernejších a vplyvných architektov. Je známy pre vytváranie extrémnej koncepcie budovy, v ktorej sa snaží spojiť fyzické a virtuálne svety. Je popredným zástancom architektúry, ktorá sa zaoberá otázkami ako „moderné simulované mesto.“
Projekt nefiguruje ako novostavba, ale ako transformácia existujúcej železobetónovej veže postavenej v 60. rokoch s funkciou vodného rezervoára pre klimatizačný systém a vetracie zariadenie nákupného strediska pod ním. Rozhodnutie o redizajne štruktúry prišlo s príležitosťou 30. výročia otvorenia neďalekej jokohamskej stanice Niši-guči. Návrh Tojooa Itóa bol jedným z desiatich predložených návrhov od rôznych architektov a projektantov a vybraný bol pre svoju schopnosť premeniť anonymnú stavbu na silný mestský orientačný prvok.
Architektúra upraviť
Veža je vysoká 21 metrov a nachádza sa v blízkosti hlavnej stanice. Stará betónová konštrukcia je pokrytá panelmi z perforovaného hliníka a kovovými listmi, ktoré umožňujú osvetľovaciemu systému vytvárať zrkadlové efekty.
Počas dňa stojí veža ako vysoký nepriehľadný objekt. Jeho hliníkové opláštenie slúži ako zrkadlo dosky a tienenie pre svetla vo vnútri. V noci svetlá a reflexné povrchy „tancujú na hudbu z mesta“, prvky ovládané počítačom reagujú na ľudské aj prírodné sily: okolité zvuky, silu vetra, denný čas a ročné obdobie. Obrazy, ktoré nasledujú ukazujú rôzne vzory a stupne transparentnosti, ktoré sú dosiahnuté kombináciou viac ako 1000 lampami, 12 neónovými obručami a 30 svetelnými záplavami. Posledné sú situované na zemi a osvetľujú vežu zdola. Itó vytvoril umelecké dielo - architektúru jednoduchosti, ktorá odráža zložitosť a charakter mesta a jeho obyvateľov. Jeho vplyvom je hudba životného prostredia v kombinácii s ľudskou interakciou a vplyvom naňho. V tomto projekte svetlo cez architektúru interpretuje zvuky mesta. Veža je príkladom virtuálnej architektúry, kde hmotnú substanciu nahrádzajú iné médiá.
Osvetľovací systém upraviť
Osvetľovací systém bol riadený dvoma počítačmi ktoré menili intenzitu a smer svetla z rôznych zdrojov svetla na základe prirodzeného svetla, počasia, rýchlosti vetra a vonkajšieho hluku. Zámerom Toya Ita bolo predovšetkým udržať vzťah budovy s mestom pri živote aj v noci, takže sa budova nevypína, ale aj naďalej spolupracuje so svojím okolím, dokonca aj pri absencii prirodzeného svetla. Na tú dobu to boli veľmi pokrokové myšlienky, v súlade s novým spôsobom vnímania svetla nie len ako funkčného prvku, ale ako neoddeliteľnej súčasti architektúry a dizajnu.
V súčasnosti už stará veža neexistuje, pretože bola zbúraná koncom 90 rokov. Tvorila mestskú ikonu ani nie tak kvôli výške, ako pre neobvyklé efekty vytvorené svetlom.