Kindermanažment alebo zriedkavo kinder manažment je dehonestujúce označenie javu, keď strategické pozície vo firme, úrade alebo inej organizácii ovládnu relatívne mladí ľudia.

Príklady použitia upraviť

Podľa zakladateliek združenia Plus 50 sa označenie ujalo ako synonymum pre vrcholové vedenie najmä v postkomunistických krajinách; dávajú ho do protikladu k funkčnému modelu obvyklému na západe, ktorý stojí na prirodzenej autorite získanej najmä skúsenosťami a znalosťami.[1]

Bývalá štátna zástupkyňa Mária Benešová označila týmto slovom ľudí okolo Petra Dimuna.[2] Novinár Bohumil Pečienka uvádza, že ako kindermanažment bola posmešne označovaná skupina politikov, ktorou sa obklopil Jiří Paroubek: Hašek, Tejc, Petržílek, Dimun, Hamáček.[3] Ako kindermanažment boli úradníkmi označovaní mladí ľudia, ktorých priviedol na ministerstvo spravodlivosti Pavel Němec. V tejto súvislosti článok na iDnes.cz zmienil aj Stanislava Grossa, ktorý bol vo veku 35 rokov najmladším ministerským predsedom krajín EÚ, a iných mladých politikov, ktorí sa dostali do vedení politických strán i ministerstiev.[4]

Česká ľavicová opozícia údajne označovala ako "Julínkův kindermanažment" tím pripravujúci reformu zdravotníctva za ministra Julínka, kde ako poradkyne pôsobili napríklad 26-ročná Lucia Bryndová a 29-ročná Henrieta Madarová.[5] Na Slovensku sa tak v roku 2004 označovala mladá generácia úradníkov na ministerstvách zdravotníctva a sociálnych vecí, ktorým bolo vytýkané, že nedokážu sami prezentovať zrozumiteľne svoje vízie a musia si na to najať PR agentúru.[6] Julínkov tím označil ako kindermanažment napríklad senátor Vladimír Dryml.[7]

V internetových diskusiách a blogoch je ako kinderamanažment označované vedenie mnohých známych i neznámych firiem, najčastejšie tridsiatnikov, ale niekedy aj štyridsiatnikov (napr. Martin Roman, Aleš Hušák, Július Rezeš a mnohí ďalší).

Referencie upraviť

  1. Plus 50: šance pro starší ročníky na trhu práce [online]. iHNed.cz, MPSV, 23. 7. 2009. Dostupné online. (po česky)
  2. HECHTOVÁ, Alena. Vyprávění o Dimunovi: Je jako Goebbels, živí se lhaním [online]. Parlamentní listy.cz, 24. 2. 2011. Dostupné online. Archivované 2011-02-27 z originálu. (po česky)
  3. PEČÍNKA, Bohumil. Na téma modernizace – Reflexe posledního sjezdu ČSSD [online]. Revue Politika 3/2007, 20. 3. 2007. Dostupné online. (po česky)
  4. ČÁSENSKÝ, ŠIMŮNEK, ŠÍDLO. Guláš za 540. Pan ministr obědvá [online]. iDnes.cz, 26. 7. 2004. Dostupné online. (po česky)
  5. PETRÁŠOVÁ, Lenka. Lidé, kteří vymýšlejí reformu zdravotnictví. Zdn.cz, 28. 1. 2008. (po česky)
  6. BÄCK, Edita-Anna. Píár práca kindermanažmentu [online]. SME.sk, 21. 8. 2004. Dostupné online.
  7. 2. den schůze Senátu ČR - 18. června 2009, projednávání novely zákona o veřejném zdravotním pojištění [online]. SENÁT PČR, 18.6.2009. Dostupné online. (po česky)

Zdroj upraviť

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Kindermanagement na českej Wikipédii.