Krajinský úrad bol v období krajinského zriadenia najvyšší správny orgán jednej krajiny/zeme. Krajinský úrad (vo svojom čase označovaný aj ako „Zemský úrad”) bol zriadený zákonom zo 14. júla 1927 č. 125/1927 Zb. z. a n., ktorým na Slovensku zaniklo dovtedajšie župné zriadenie a bolo nahradené krajinským zriadením a jeho úradmi, ktoré prebrali kompetencie Ministerstva pre správu Slovenska. Úrad sídlil v Bratislave a v roku 1929 sa konala architektonicko-urbanistická súťaž na riešenie veľkého komplexu "Zemského úradu" na Námestí slobody, návrhy z tejto súťaže sa však nerealizovali[1]. 27. júna 1936 vznikla expozitúra v Košiciach (Kancelária krajinského prezidenta).

Jeho predsedom bol krajinský prezident. Krajinský úrad sa delil na prezídium a administratívne oddelenie. Fungoval ako spojovací článok medzi ministerstvami a okresmi, mestami a obcami. Krajinský úrad podliehal ministerstvu vnútra[2][3], Krajinskému úradu podliehali okresné úrady a štátne policajnú úrady, od roku 1933 schvaľoval aj starostov obcí.

Po vyhlásení prvej Slovenskej republiky 14. marca 1939 boli kompetencie Úradu postupne obmedzované, zanikol 31. decembra 1939, keď jeho kompetencie prešli na ministerstvo vnútra a župné úrady[2].

Zdroje upraviť

  1. Potočár, M.: Námestie slobody v Bratislave: kontinuity a premeny architektonických stratégií. In: Moravčíková, H.; Szalay, P.; Dulla, M., Topolčanská, M., Potočár, M. & Haberlandová, K. (Eds.) Moderné a/alebo totalitné v architektúre 20. storočia na Slovensku. Slovart, Bratislava 2013, 156-167
  2. a b Magurová, Katarína. Krajinský úrad v Bratislave, 1928--1939. Administratívne oddelenia, organizačné útvary. Dočasný inventárny súpis. Slovenský národný archív, Bratislava 2010.
  3. Zápisnica z poslaneckej sněmovny N. S. R. Č. 1927. http://www.psp.cz/eknih/1925ns/ps/tisky/t0831_01.htm