Kresťanská stredoveká filozofia

Kresťanská stredoveká filozofia je etapa kresťanskej filozofie a súčasť stredovekej filozofie koncentrovaná okolo predstavy Boha ako pôvodu a súhrnu všetkých ideí. Boh zo svojej jednoty vytvára rozmanitosť skutočnosti. Keďže všetko chápe v sebe samom, predstavuje Boh všeobecno ako také. Jednota, všeobecnosť, substancia, podstata, idea sú pojmy, ktoré opisujú Boha ako ens realissimum (najreálnejšie súcno).

Najvšeobecnejšie je najreálnejšie. Univerzálie ako najvšeobecnejšie rodové pojmy majú najväčší obsah reality. Proti tomuto stanovisku stredovekého realizmu vystupovali spochybňujúco predstavitelia stredovekého nominalizmu, zastávajúci názor, že univerzálie sú v konečnom dôsledku iba mená, ktorými človek označuje predmety. Vznikol spor o tom, čo je pôvodnejšie, a tým reálnejšie: či sú to univerzálne pojmy, alebo je to kresťanská stredoveká skúsenosť, ktorá hovorí o ceste k Bohu, a v konečnom dôsledku slúži na to, aby sme prerástli samých seba, aby sme prekonali samých seba. (pozri: spor o univerzálie).

Pozri aj upraviť

Zdroj upraviť

  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.