Leopold III. (Belgicko)
Leopold III. (celým menom Leopold Filip Karol Albert Meinrad Hubertus Maria Miguel zo Saxe-Coburg-Gothy), (* 3. november 1901, Brusel, Belgicko – † 25. september 1983, Woluwe-Saint-Lambert ) bol od roku 1934 do roku 1951 kráľ Belgičanov zo sasko-cobursko-gothajskej dynastie. Abdikoval v roku 1951, keď nastúpil na trón jeho starší syn Baudouin I.
Leopold III. | |
kráľ Belgičanov | |
Panovanie | |
---|---|
Dynastia | Saxen-Coburg-Gotha |
Panovanie | 23. február 1934 |
Predchodca | Albert I. |
Nástupca | Baudouin I. |
Biografické údaje | |
Narodenie | 3. november 1901 Brusel, Belgicko |
Úmrtie | 25. september 1983 (81 rokov) Woluwe-Saint-Lambert , Belgicko |
Rodina | |
Manželka |
Astrid Švédska (1926-1935) Lilian Baels (1941-) |
Potomstvo | |
Otec | Albert I. |
Matka | Alžbeta Gabriela Bavorská |
Odkazy | |
Leopold III. (multimediálne súbory na commons) | |
Život
upraviťV roku 1926 si vzal za ženu princeznu Astrid Švédsku. Spolu mali 3 deti. Na kráľovský trón nastúpil v roku 1934. O rok neskôr zahynula jeho manželka pri tragickej autonehode, pri ktorej šoféroval.
Bol podporovateľom neutrality krajiny. Po nemeckej remilitarizácii Porýnia stiahol z oblasti belgické vojská a vystúpil zo spojenectva s Francúzskom s cieľom udržiavať neutralitu. Pred začiatkom vojny odmietal rokovať s Britmi a Francúzmi na spoločnom pláne o obrane pred nacistickým Nemeckom. Počas druhej svetovej vojny po porážke belgických vojsk nemeckými silami 28. mája 1940 nariadil kapituláciu, čo čiastočne priťažilo britským silám pri Dunkerque.[1] Situácia belgickej armády však bola v tej dobe zúfalá a požiadavky západných Spojencov na udržiavanie ďalšej obrany boli len ťažko realizovateľné. Odmietol odísť do exilu s belgickou vládou a padol do nemeckého zajatia.
11. septembra 1941 tajne vzal za ženu Mary Lilian Baels, známu aj ako princezná de Réthy. Manželstvo nebolo podľa cirkevných pravidiel nikdy uznané a kráľovská rodina ho držala v tajnosti.
V roku 1944 Heinrich Himmler nariadil deportáciu Leopolda III. do Nemecka. Jeho manželka Lilian ho nasledovala nasledujúci deň s rodinou s ozbrojenou strážou SS. Nacisti držali rodinu v pevnosti v Hirschsteine v Sasku od júna 1944 do marca 1945 a potom v rakúskom meste Strobl, kde ho na jar 1945 oslobodili americké jednotky. Kvôli jeho kontroverznému jednaniu cez vojnu mu hrozilo vo vlasti zatknutie. Do roku 1950 preto žil s rodinou v exile v švajčiarskom Pregny-Chambésy blízko Ženevy. V Belgicku po vojne nebola spoločnosť zjednotená v otázke zotrvania monarchie, ktorú v roku 1950 vyriešilo referendum, v ktorom 58% obyvateľov uznalo jeho nárok na trón. Leopoldov návrat do vlasti však vyvolal veľké protesty, pri ktorých zomreli 3 ľudia a generálny štrajk. Preto sa 1. augusta 1950 rozhodol odstúpiť v prospech svojho 20-ročného syna Baudouina. Jeho abdikácia nadobudla účinnosť 16. júla 1951. Kráľ bol k abdikácii v prospech svojho syna donútený vládou Jeana Duvieusarta.
Leopold a jeho manželka naďalej radili kráľovi Baudouinovi až do jeho manželstva v roku 1960. Niektorí belgickí historici, napríklad Vincent Delcorps, hovoria o existencii tzv. „dyarchie“ počas tohto obdobia. Po odchode do politickej penzie sa venoval cestovaniu.
Zomrel v roku 1983 vo Woluwe-Saint-Lambert (Sint-Lambrechts-Woluwe) po operácii srdca. Bol pochovaný vedľa kráľovnej Astrid v kráľovskej klenbe v kostole Panny Márie v Laekene. Neskôr s nimi bola pochovaná Leopoldova druhá manželka, princezná de Réthy.
Rodokmeň
upraviťReferencie
upraviť- ↑ Richardson, A., Tucker, S.C.: Léopold III, King of Belgium (1901–1983). in TUCKER, Spencer. World War II (A Student Encyclopedia). [s.l.] : ABC-CLIO, 2004. 1795 s. ISBN 978-1-85109-857-6. S. 746 - 747.
Iné projekty
upraviť- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Leopold III. (Belgicko)
Externé odkazy
upraviťZdroj
upraviťTento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Leopold III of Belgium na anglickej Wikipédii.