Li Pcheng
Li Pcheng (čín. 李鹏 – Li Pcheng, pchin-jin: Lǐ Péng, * 20. október 1928, Šanghaj – † 22. júl 2019, Peking) bol čínsky politik, v rokoch 1988 – 1998 premiér Čínskej ľudovej republiky. Ako zástanca tvrdej línie počas protestov na Námestí nebeského pokoja v Pekingu nariadil nasadenie armády na protestujúcich, čo viedlo k masakru v uliciach hlavného mesta krajiny.
| Li Pcheng | ||||||||
 | ||||||||
| Bývalý premiér Čínskej ľudovej republiky | ||||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| V úrade 1988 – 1998 | ||||||||
| Prezident | Li Sien-nien Ťiang Ce-min | |||||||
| ||||||||
| Biografické údaje | ||||||||
| Narodenie | 20. október 1928 Šanghaj | |||||||
| Úmrtie | 22. júl 2019 (90 rokov) Peking | |||||||
| Politická strana | Komunistická strana Číny | |||||||
| Odkazy | ||||||||
 | Li Pcheng (multimediálne súbory) | |||||||
Li sa narodil v Šanghaji, v tzv. Francúzskej koncesii, čo bola štvrť v meste, ktorú spravovali cudzinci. Jeho otec patril medzi prvých členov Komunistickej strany a v roku 1931 bol popravený Kuomintangom. Li sa v roku 1941 presunul do komunistickej základne v severočínskom Jen-ane, kde bol pod patronážou Čou En-laja. V rokoch 1948 až 1954 študoval hydroelektrické inžinierstvo v Moskve, počas univerzitného pôsobenia bol predsedom združenia čínskych študentov v Sovietskom zväze. Po návrate do Číny riadil výstavbu elektrární v severovýchodnej Číne a v Pekingu.
Po prevzatí moci Teng Siao-pchingom začína Li Pcheng politicky rásť, hoci paradoxne za svoj kariérny pokrok vďačil Tengovmu rivalovi, konzervatívnemu politikovi Čchen Jünovi. Na začiatku 80tych rokov pracoval v riadiacich pozíciach na ministerstve energetiky, v roku 1985 sa stal ministrom školstva a v roku 1987 bol menovaný za člena Stáleho výboru Politbyra komunistickej strany, najmocnejšej inštitúcie v strane a štáte.[1]
Po povýšení premiéra Čao C’-janga na generálneho tajomníka Komunistickej strany v roku 1987 sa uvoľnilo miesto premiéra. Hoci Li Pcheng nebol prívrženec de facto lídra krajiny Teng Siao-pchinga a nezdieľal jeho predstavy o ekonomických reformách, využil však oslabenie Tenga spôsobené predčasným odchodom jeho spojenca Chu Jao-panga z politiky. V najvyššej politike sa Li stal protipólom vodcu reforiem Čao C’-janga, predovšetkým keď liberalizácia cien spôsobila infláciu a z toho vyplývajúce protesty.
Po smrti Chu Jao-panga v polovici apríla 1989 začalo v Pekingu mohutnieť protestné hnutie, ktoré požadovalo politickú liberalizáciu. Li Pcheng patril ku konzervatívnej frakcii, ktorá presadzovala nekompromisný prístup k demonštrantom. V máji preto zaviedol stanné právo a v noci z tretieho na štvrtého júna 1989 dal armáde príkaz na potlačenie protestov, čo viedlo k zabitiu stoviek až tisícov ľudí.[2] Li označil potlačenie protestov za víťazstvo pre komunizmus, kým na západe bol za tento čin označovaný ako „mäsiar z Pekingu“.[3]
Hoci bol Čao C’-jang po masakri v Pekingu odvolaný a zatvorený do domácej väzby, Li Pchengova pozícia sa posilnila len dočasne. Teng Siao-pching v roku 1992 po slávnej „ceste na juh“ opätovne naštartoval proces ekonomickej liberalizácie, napriek odporu konzervatívcov. V roku 1998 bol Li Pcheng v premiérskom kresle nahradený Ču Žung-ťim a presuntý na menej významnú pozíciu predsedu čínskeho parlamentu. V roku 2002 odišiel na dôchodok.[4]
Referencie upraviť
- ↑ Zemřel čínský expremiér Li Pcheng. „Řezník z Pekingu“ poslal armádu na náměstí Nebeského klidu [online]. Praha: Česká televize, [cit. 2021-12-15]. Dostupné online.
- ↑ TASR. Zomrel čínsky expremiér Li Pcheng, ktorého spájajú s masakrom na Tchien-an-men. Pravda (Bratislava: Perex), 2019-07-23. Dostupné online [cit. 2021-12-15]. ISSN 1336-197X.
- ↑ ČTK. V 90 letech zemřel čínský expremiér Li Pcheng, „řezník“ z protestů 1989. iDNES.cz (Praha: MAFRA), 2019-07-23. Dostupné online [cit. 2021-12-15].
- ↑ ČTK. Zemřel čínský expremiér Li Pcheng. Nechal krvavě potlačit demonstrace, přezdívali mu ‚řezník z Pekingu‘. Lidovky.cz (Praha: MAFRA), 2019-07-23. Dostupné online [cit. 2021-12-15]. ISSN 1213-1385.
Iné projekty upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Li Pcheng