Lichas zo Sparty
Lichas (starogr. Λίχας – Lichas) bol olympijský víťaz v tethrippe v roku 420 pred Kr.[1][2]
Na 90. olympijských hrách v roku 420 pred Kr. bola Sparta pre porušenie ekecheirie vylúčená z hier a tak sa Sparťan Lichas, vysokopostavený hodnostár a príbuzný kráľa, prihlásil na preteky v tethrippe (V Olympii sa tethrippon zaviedol v roku 680 pred Kr.[3]) ako občan Téb a zvíťazil. Pri udeľovaní cien ho ale hellanodikovia spoznali a za podvod ho nechali zbičovať a za víťaza vyhlásili „tébsky ľud" (Boiótiu). Potupný trest, ktorý musel Lichas vytrpieť, sa stal nakoniec jednou z príčin vpádu Sparťanov do Olympie na jeseň toho roku.[4][5]
Podľa starovekého historika Thukydida olympijské hry následne pokračovali a skončili bez rušivých momentov. Thukydides opísal tieto udalosti takto:„Všetkých účatníkov slávností sa zmocnil obrovský strach, že Lakedaimončania môžu ozbrojení zaútočiť, keď Lakedaimončana Licha, syna Arkesilaovho, na hippodróme napadli a zbili udržiavatelia poriadku pri hrách. Jeho dvojzáprah zvíťazil, ale za víťaza bol vyhlásený občan z Boiótie; Lichas, Lakedaimončan, nemal právo pretekať. Vtedy Lichas, aby dokázal, že kone patria jemu, vošiel na pretekárskom voze do arény a ovenčil vozataja. Potom sa všetci ešte väčšmi začali báť, čo bude. Lakedaimončania sa však správali pokojne, a tak slávnosť pokračovala."[1]
Staroveký cestovateľ a spisovateľ Pausanias uvádza, že Sparťania viedli výpravu proti Olympii za kráľa Agida II. Keď sa vojna prerušila, Lichas si dal svoju sochu dopraviť do olympijskej Altidy, (Pausanias ju videl. Stála pri soche olympionika Thrasybula) i keď podľa élidských záznamov o olympijských víťazoch, nezvíťazil on, ale tébsky ľud.[6]
Referencie a bibliografia upraviť
- ↑ a b Thukydides. Dejiny peloponézskej vojny, V,50. Martin : THETIS, 2010. ISBN 978-80-970115-4-3. S. 108.
- ↑ Vojtech Zamarovský. Vzkriesenie Olympie. Bratislava : Šport, 1986. 77-043-86. S. 249.
- ↑ Eusebios, Kronika 2,193.[1]
- ↑ Pausanias, Periégésis tés Hellados, 6,2,2-3.
- ↑ Vojtech Zamarovský. Vzkriesenie Olympie. Bratislava : Šport, 1986. 77-043-86. S. 123.
- ↑ Pausanias, Periégésis tés Hellados, 6,2,3.