Lino Ventura

Lino Ventura (* 14. júl 1919, Parma, Taliansko – † 22. október 1987, Saint-Cloud Francúzsko) bol francúzsky herec talianskeho pôvodu. Patrí k jedným z najobľúbenejších a najrešpektovanejších francúzskych hercov.

Lino Ventura
francúzsky herec
francúzsky herec
Narodenie14. júl 1919
Parma, Taliansko
Úmrtie22. október 1987 (68 rokov)
Saint-Cloud, departement Hauts-de-Seine, Francúzsko
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Lino Ventura

BiografiaUpraviť

Jeho otec opustil rodinu krátko po jeho narodení. Do Francúzska sa dostal s matkou ako šesťročný. Školu navštevoval asi len tri roky, podľa vlastných slov sa mu spolužiaci smiali za skromnú francúzština a tiež preto, že bol emigrant. Od deviatich rokov pracoval v rôznych zamestnaniach (napr. ako kamelot, montér). V mladosti sa venoval boxu, neskôr sa stal profesionálnym zápasníkom v grécko-rímskom spôsobe. V roku 1950 sa v tomto športe stal dokonca majstrom Európy v poloťažkej váhe. V roku 1953 v zápase s Henry Coganom utrpel úraz (zlomeninu nohy), ktorý ho vyradil z profesijného športu. Následne sa začal venovať trénovaniu mladých atlétov. Počas jedného zo zápasov upútal Marca Mauretta, šéfa produkcie filmovej spoločnosti Gaumont, ktorý sa rozhodol nasadiť ho v nejakom práve natáčanom filme.[1]

Prvým filmom, v ktorom hral, bol gangsterský film „Nesiahajte na prachy“ (1954), v ktorom hral menšiu úlohu únoscu detí. Hoci nemal žiadnu hereckú prípravu, zaujal nielen režiséra Jacquesa Beckera, ale aj svojho hereckého kolegu Jeana Gabina, ktorý ho za jeho herecký výkon pochválil (neskôr spolu hrali v ďalších filmoch a stali sa dobrými priateľmi).

Vo filmoch stvárňoval skôr tvrdých mužov, či už kriminálnikov alebo policajných vyšetrovateľov, ktorí boli často silnými osobnosťami a žili skôr samotársky. Väčšinou to boli postavy so silnou vôľou a vlastným morálnym kódexom, ktorí sa snažili o napravenie krivdy (kriminálnici) alebo nastolenie spravodlivosti (policajní komisári, vyšetrovatelia).

Ventura bol známy ako uzavretý muž, ktorý nemal rád prílišnú publicitu. Bol zodpovedným manželom o otcom, rodina bola pre neho posvätnou (vraj niektorých hereckých kolegov odhováral od plánovaných rozvodov). Úzkostlivo si strážil svoje súkromie, mal len úzky kruh dôverných priateľov (patrili medzi nich napr. Jean Gabin, Alain Delon, Jeanne Moreau). Medzi jeho koníčky patrilo varenie a spoločné stolovanie s priateľmi, zbieral tiež kuchárske knihy. Aj v čase hereckej kariéry sa venoval príležitostne športu, pravidelne hrával tenis a golf. S manželkou Odette mal štyri deti, jedna z dcér bola mentálne postihnutá. Z tohto dôvodu založil spolu s manželkou začiatkom 70-tych rokov v Sèvres pri Paríži hospic pre mentálne postihnuté deti s názvom Snežienka (Maison Perce-Neige), ktorý po celý svoj život financoval a ktorý funguje dodnes. Za túto charitatívnu aktivitu mu v roku 1987 chcel prezident François Mitterrand udeliť rad Čestnej légie, ale Ventura ocenenie odmietol – napokon ho prevzala jeho manželka.[2]

Filmografia (výber)Upraviť

  • Nesiahajte na prachy (1954)
  • Keď je v Paríži noc (1955)
  • Zákon ulíc (1956)
  • Zločin a trest (1956)
  • Tri dni na prežitie (1957)
  • Divný pán Steve (1957)
  • Maigret kladie pascu (1958)
  • Milenci z Montparnassu (1958)
  • Výťah na popravisko (1958)
  • Zdraví vás gorila (1958)
  • Šelma na slobode (1959)
  • Veľký risk (1960)
  • Taxi do Tobruku (1960)
  • Žobrácka opera (1963)
  • 100 000 dolárov na slnku (1964)
  • Plač pre banditu (1964)
  • Tajný policista (1964)
  • Druhý dych (1966)
  • Dobrodruhovia (1966)
  • Dravec (1968)
  • Armáda tieňov (1969)
  • Sicílsky klan (1969)
  • Posledná adresa (1970)
  • Šťastný nový rok (1973)
  • Mlčanlivý (1973)
  • Dotieravý chlap (1973)
  • Tvrdí chlapi (1974)
  • Klietka (1975)
  • Neľútostný súboj (1975)
  • Ctihodné mŕtvoly (1976)
  • Dotyk medúzy (1978)
  • Rozhnevaný muž (1978)
  • Svedok (1981)
  • Bedári (TV film; 1982)
  • Drsný chlapík (1983)
  • 100 dní v Palerme (1984)
  • Siedmy terč (1984)

ReferencieUpraviť

  1. ZVONÍČEK, P.: Lino Ventura. Praha 1988, s. 5.
  2. ZVONÍČEK, P.: Lino Ventura. Praha 1988, s. 23.

LiteratúraUpraviť

  • ZVONÍČEK, Petr: Lino Ventura. Praha : Československý filmový ústav, 1988. 28 s.

Iné projektyUpraviť

  •   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Lino Ventura