Londýnska zmluva (1518)

Londýnska zmluva z roku 1518 (angl. Treaty of London) bola pakt o neútočení, ktorú v roku 1518 podpísalo Anglické kráľovstvo, Francúzsko, Burgundsko, Rímsko-nemecká ríša, Pápežský štát, Holandsko a Španielsko. Zmluva mala taktiež zjednotiť kresťanské krajiny, aby zastavili rozrastanie Osmanskej ríše.[1]

Predohra upraviť

Počas 15. storočia bol na Apeninskom polostrove ustanovený mier na 50 rokov. Mier prerušil konflikt o kontrolu mesta Ferrara medzi Benátskou republikou a Pápežským štátom.

Pápež Lev X. navrhol päťročný mier medzi kresťanskými štátmi, aby podpisovatelia potlačili rast Osmanskej ríše na Balkánskom polostrove. Thomas Wolsey, anglický arcibiskup a kardinál však navrhol ustanovenie večného mieru medzi európskymi krajinami. Henrichovi VIII., anglickému kráľovi, sa podarilo presvedčiť svojho bratranca Františka I., kráľa Francúzska, aby taktiež podpísal zmluvu. Thomas Wolsey a Henrich VIII. napokon dosiahli, že zmluvu popísalo 24 vysoko postavených osobností.[1]

Na dohovor boli pozvané všetky vtedajšie európske štáty (okrem Moskovského veľkokniežatstva a Osmanskej ríše, ktoré sa vtedy považovali za ázijské štáty), čím sa dúfalo, že sa v Európe podarí zachovať večný mier.

Obsah zmluvy upraviť

Zmluva obsahovala dohodu, že sa budú podpisovatelia zmluvy v prípade vojny podporovať a chrániť navzájom.

Následky upraviť

Po podpísaní zmluvy sa stal Henrich VIII. vplyvným politikom a Anglicko vplyvným štátom.

Dohoda nevydržala dlho, keďže o pár rokov vypukla vojna medzi Švédskom a Dánskom, napokon aj medzi Anglickom a Francúzskom.[1]

Referencie upraviť

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Treaty of London (1518) na anglickej Wikipédii.

  1. a b c Wolsey’s Own Accord | History Today [online]. www.historytoday.com, [cit. 2020-08-13]. Dostupné online.

Literatúra upraviť