Loutérion

Loutérion alebo lutérion (starogr. Λουτήριον – loutérion) je typ starogréckej nádoby.[1][2]

Atický čiernofigúrový lutérion, cca 600 – 575 pred Kr., Národné archeologické múzeum v Aténach

Loutérion, zväčša väčšia plytká okrúhla nádoba na vodu (zriedka aj štvorcová) s dvomi vertikálnymi alebo horizontálnymi uchami (niekedy aj bez úch, s výtokovým otvorom[3] a na podstavci), slúžil na ohrev vody do kúpeľa, na bežné umývanie ale i na rituálne účely (pri pohrebných obradoch, napr. na umývanie tela zosnulého).[2][4][5] Mohol byť vyrobený s hliny, kameňa či kovu.[4]

Francúzski archeológovia Jean-Louis Durand a François Lissarrague si na atických čiernofigúrových a červenofigúrových keramických vázach všimli celý rad významov loutérionu, predovšetkým vo svete rituálu. Poukazujú na to, že na niekoľkých vázach je loutérion zobrazený v spojitosti s hermovkou,[6] na iných sú zobrazení muži stojaci okolo loutérionu, zjavne prevádzajúci nejaký rituál.[7]

Referencie a bibliografiaUpraviť

  1. Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 380.
  2. a b Ritual, Louterion [1]
  3. Lesley Adkins, Roy A. Adkins. Ancient Greece: A Handbook. Stroud : Sutton, 1998. ISBN 978-07-5091-973-9. S. 366.
  4. a b Mark D. Stansbury-O'Donnell. A History of Greek Art. Chichester : John Wiley & Sons, 2015. ISBN 978-14-4435-015-9. S. 391.
  5. Constantine Stephanidis, Margherita Antona. Universal Access in Human-Computer Interaction. New York : Springer, 2014. ISBN 978-33-1907-509-9. S. 195.
  6. Herm louterion [2]
  7. William A. P. Childs. Greek Art and Aesthetics in the Fourth Century B.C.. Princeton : Princeton University Press, 2018. ISBN 978-14-0089-051-4. S. 233.

Iné projektyUpraviť

  •   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Loutérion

Pozri ajUpraviť