Lunar Orbiter 2
Lunar Orbiter 2 bola umelá družica Mesiaca, vyslaná agentúrou NASA v roku 1966. V katalógu COSPAR dostala označenie 1966-100A. Družica mala za úlohu uskutočniť podrobnú fotodokumentáciu povrchu Mesiaca.
| Lunar Orbiter 2 | |
|---|---|
| Prevádzkovateľ | USA, NASA |
| Výrobca | Boeing |
| Typ misie | lunárna sonda |
| Družica | Mesiaca |
| Dátum vstupu na orbitu | 10. november 1966 20:30 UTC |
| Dátum štartu | 7. november 1966 23:21:00 UTC |
| Kozmodróm | Cape Canaveral |
| Nosná raketa | Atlas/Agena D |
| Zánik | 11. október 1967 |
| COSPAR ID | 1966-100A Space 40 |
| Kat. číslo | 2534 |
| Hmotnosť | 389 kg |
Základné údaje upraviť
Označenie Lunar Orbiter mala kvôli zvolenej orbite okolo Mesiaca. Jej váha bola 389 kg. Okrem iného bola vybavená brzdiacim motorom a fotografickým systémom. Dva objektívy umožňovali snímať detaily s veľkosťou 1 metra z výšky 80 km. Na 70mm film sa zmestilo 200 dvojexpozícií, ktoré boli rádiovou cestou odosielané na Zem.
Priebeh misie upraviť
Sonda odštartovala 7. novembra 1966 pomocou nosnej rakety Atlas s urýchľovacím stupňom Agena D. Z parkovacej dráhy pri Zemi bola navedená na obežnú dráhu okolo Mesiaca. Prvá korekcia dráhy bola 8. novembra. 11. novembra sa sonda dostala na obežnú dráhu vo výške 46 – 1 836 km nad povrchom Mesiaca s dobou obehu 216 minút. Z nej potom začala fotografovať krátery Koperník a Marius, tiež kráter, ktorý vznikol dopadom sondy Ranger 8 a ďalšie desiatky miest vhodných pre neskoršie pristátie astronautov v rámci programu Apollo. Súbežne so snímkovaním a ešte mnoho mesiacov po jeho ukončení prebiehalo meranie množstva dopadov mikrometeoritov na povrch sondy a meranie radiácie.
Po vyčerpaní pohonných látok potrebných pre zmeny obežnej dráhy sondy bol zapálený brzdiaci motor a sonda skončila voľným pádom 11. októbra 1967 rozbitá na povrchu Mesiaca.
Odkazy upraviť
Literatúra upraviť
- Petr Lála, Antonín Vítek. Malá encyklopedie kosmonautiky. Praha : Mladá fronta, 1982.