Lyžiarsky areál Štrbské Pleso

Lyžiarsky areál Štrbské Pleso je lyžiarske stredisko na Slovensku, ktorý bol zrealizovaný pri príležitosti majstrovstiev sveta v klasických lyžiarskych disciplínach v roku 1970. Je to jeden z najvýznamnejších a najkrajších areálov na Slovensku.

Architekt Eugen Kramár založil Združené projektové ateliéry (ZPAT). V jednom z týchto ateliérov vznikol v rokoch 1965 – 1967, 1966 – 1970 pod Kramárovým vedením za Šprlákovej asistencie Areál snov.

Poloha areáluUpraviť

Areál leží v nadmorskej výške 1 500 metrov nad morom na okraji klimatických kúpeľov Štrbské Pleso v Národnom parku Vysoké Tatry. Bol postavený na mieste staršieho skokanského mostíka. Vznikol za pomerne krátky čas.

Táto mohutná, na naše pomery nezvyčajná výstavba mala vytvoriť dôstojný rámec majstrovstvám sveta v klasických lyžiarskych disciplínach, ktoré sa konali v roku 1970. Po skončení podujatia si od E. Kramára zapožičali projektovú dokumentáciu usporiadatelia majstrovstiev sveta vo fínskom Lahti, ktorí boli nadšení športovým areálom i jednotlivými stavbami. Hoci od tejto udalosti uplynul už značný čas, dodnes možno považovať stavby a zariadenia v tejto lokalite za výnimočné nielen z hľadiska ich urbanistického riešenia a architektonického stvárnenia, ale aj citlivého zakomponovania do jedinečného prírodného rámca.

Časti areálu a ich charakteristikaUpraviť

Súčasťou areálu je bežecký štadión, 240 m dlhý a 35 m široký, ktorý je z dvoch strán obklopený tribúnami a z tretej strany je trojpodlažná rozhodcovská veža v tvare kvádra s obvodovým plášťom závesnej konštrukcie, ktorá nie je vhodná pre toto prostredie. Štadión na skoky má mostíky P- 70 A P- 90 so skokanskými vežami z oceľovej konštrukcie, ktorých parametre sa v súčasnosti upravujú podľa najnovších požiadaviek. Tribúny majú kapacitu 60 000 divákov. Pretekári sa k vežiam dopravujú lanovkami.

Svojimi dimenziami i imperatívnymi parametrami zasahuje do prírodného útvaru miestami tak výrazne, že tvaruje krajinný reliéf Mlynickej doliny, pretvára ho na výslednú organizovanú prírodu, na ktorú je, prirodzene, pamätané aj s renaturalizačnými prácami. Objekty hotela údolných staníc a vstupného objektu do skokanského štadióna sú architektúry klasických technológií a materiálov, ktoré sú pre toto klíma najvýhodnejšie a pre môstky, tribúny i rozhodcovské veže v polohách nedostupných sa oceľ ukázala ako najprijateľnejšia konštrukcia. Obvodový plášť vytvára oceľový a hliníkový plech, sklo. Hotel má tehlové nosné múry, ktoré vypĺňajú oceľobetónové konštrukcie, doplňujúce konštrukcie sú múry z miestneho kameňa (granit). Charakteristické šikmé a kryštalické formy reagujú na účel stavieb a prostredie a súčasne na dobové architektonické tendencie.

Je to jeden z príkladov silnej periódy neskorej modernej architektúry Československa šesťdesiatych rokov 20. storočia. Jeho výstavbou sa obnovil turistický a športový význam Vysokých Tatier.

Skokanské mostíky a tribúnyUpraviť

 
Pohľad na skokanské mostíky

Elegantný tvar vyššieho mostíka je doplnený odvážnymi roštmi tribún a šikmými plochami rozhodcovskej veže. Hoci bolo drevo v tom období obvyklým obkladovým doplnkom tatranských stavieb, majú hlavné objekty oceľovú konštrukciu, ktorú možno vidieť aj na priečeliach. Ani dodatočné obloženie veže drevom nedokázalo potlačiť smelosť a istotu celého architektonického riešenia, ktoré akoby už naznačovalo dekoštruktivistické trendy mladšie o dve desaťročia.

Rozhodcovská vežaUpraviť

Odvážne konštrukčné riešenie, dobré dispozičné usporiadanie a invenčný architektonický tvar rozhodcovskej veže doplatili na použitie dobových povrchových materiálov – ľahkých obvodových panelov. I keď sú to stavby veľmi rôznorodé, špeciálne a technicky náročné, na každom objekte je zrejmé citlivé osadenie do terénu, skĺbenie funkčných a estetických požiadaviek a rešpektovanie okolitej prírody pri rozložení hmôt a v zásade aj pri voľbe materiálov. Architekt sa v súvislosti s riešením športových stavieb zúčastnil na 15 dňovom študijnom pobyte vo Švajčiarsku. Odvtedy spája svoju profesionálnu dráhu so športovým dianím a najmä s areálom na Štrbskom Plese a Tatrami.

BungalovyUpraviť

K areálu snov sa Ján Šprlák-Uličný ustavične vracia. Po dlhšom čase má znovu možnosť sa vrátiť k bungalovom. Dobudováva ich, celý komplex spája do horizontálnej hmoty a začína zvýrazňovať strechy. Ukončenie skupiny prienikom troch hmôt striech pôsobí ako prinavrátenie sa k tradičnej hmotovej kompozícii. Športové stavby natrvalo a hlboko poznačili jeho profesionálnu dráhu.

Priestorové usporiadanie areálu a jeho prínosUpraviť

Posunutie celého areálu do Mlynickej doliny na čas zachránilo Štrbské Pleso od obostavania hotelmi. Dokonca ani pri nástupe do Mlynickej doliny necítiť nijakú rušivú hmotu. Priečna kompozičná os mostíky Hotel FIS dáva areálu vnútorný poriadok a magickosť. Práve tu sa zapísal Ján Šprlák-Uličný realizovanými návrhmi športových objektov, skokanských mostíkov, tribún pre divákov, rozhodcovskou vežou, objektom telocvične, ktorá počas majstrovstiev slúžila ako tlačové centrum, a prízemnými bungalovmi.

Areál priniesol jednu svetovú novinku: sústredil vedľa seba doskoky a dojazdy všetkých severských lyžiarskych disciplín. Hneď za nízkym hľadiskom dojazdu behov sú tribúny skokanského areálu s dvoma mostíkmi. Priestorovým usporiadaním areálu sa po prvý raz ukázalo, že všetky klasické lyžiarske disciplíny možno výhodne zoskupiť na jedno miesto.

V súčasnosti je areál v zlom stave.

LiteratúraUpraviť

  • Architektúra & Urbanizmus, 3/ 4, 2006, s.15.
  • Bél, A., Drahovský, M.: Architekt Ján Šprlák- Uličný, NEOGRAFIE 1995, Martin.
  • Dulla, M., Moravčíková, H.: Architektúra Slovenska v 20. storočí, SLOVART 2002, Bratislava, s. 202, 201, 428.
  • Dulla, M., Pohaničová, J., Vodrážka, P., Stachová, M., Krivošová, J., Moravčíková, H., Lukáčová, E.: Majstri architektúry, PERFEKT 2005, Bratislava, s.77.
  • Dulla, M.: Slovenská architektúra od Jurkoviča po dnešok, PERFEKT 2007, Bratislava, s.150.
  • Krivošová, J., Lukáčová, E.: Premeny súčasnej architektúry Slovenska, ALFA 1990, Bratislava, s.145.
  • Kusý, M.: Architektúra na Slovensku 1945 – 1975, Pallas 1976, Bratislava, s.224 – 226.
  • Projekt, 1969, s.91.
  • Projekt, 5/ 1993, s.54 – 58.

Iné projektyUpraviť

Externé odkazyUpraviť

Súradnice: 49°07′46″S 20°03′32″V / 49,12954°S 20,05885°V / 49.12954; 20.05885