Ménofilos (syn Ménogena)

Ménofilos (starogr. Μηνόϕιλος) bol grécky sochár v 1. stor. pred Kr.^[1]^[2]

Sochár Ménofilos, syn Ménogena (zrejme z Pergamonu), pôsobil približne v polovici 1. stor. pred Kr. Jeho autorský podpis je uvedený na poškodenom podstavci, ktorý bol kedysi základňou sochy rímskeho politika Lucia Antonia (mladšieho brata Marca Antonia^[3]),^[4] zasvätenej v roku 50/9 pred Kr.^[5] Podstavec sa našiel na mieste starogréckeho gymnasionu počas vykopávok nemeckých archeológov v Pergamone v rokoch 1878 až 1880.^[2]^[6]

ὁ δῆμ̣ος [ἐτίμησεν]
Λεύκιον Ἀντώ[ν]ιον Μ[αάρκου υἱόν, ἀντι]-
ταμίαν καὶ ἀντιστ̣ράτη[γον, τὸν πάτρω]-
να καὶ σωτῆρα, δικαιοδοτ[οῦντα κατὰ τὴν]
ἐπαρχείαν καθαρῶς καὶ δη̣[μοτικῶς καὶ]
ὁσίως. Μηνόφιλος Μηνογένου ἐπόει.

Ľudia si ctili
Lucia Antonia, syna Marca, kvestora
propraetora, patróna a spasiteľa
ktorý v provincii vykonal spravodlivosť, neúplatne
s láskou k ľudu a spravodlivo (zbožne).
Ménofilos syn Ménogena to zhotovil. ^[5]^[7]^[8]

Hranatými zátvorkami je v starogréckom texte (dopĺňajú sa tak zvyčajne medzery (lacunae) a označujú písmená, ktoré sú nečitateľné alebo úplne stratené^[9]) doplnený chýbajúci text, keďže z podstavca chýba pravý horný roh.^[6]

Referencie a bibliografia

↑ Biographischer Index der Antike. Berlin : Walter de Gruyter, 2012. ISBN 978-31-1095-441-8. S. 611.
↑ ^a ^b Lucia Guerrini: Enciclopedia dell’Arte Antica, Classica e Orientale, Roma 1959, Treccani, Menophilos 2 [1]
↑ Lothar Mundt. Ibrahim (Bassa), Cleopatra (Erst- und Zweitfassung). Berlin : Walter de Gruyter, 2008. ISBN 978-31-1021-097-2. S. 990.
↑ Gisela Marie Augusta Richter. Three Critical Periods in Greek Sculpture. Oxford : Clarendon Press, 1951. S. 55.
↑ ^a ^b Inscriptiones Graecae, Regions: Asia Minor: Mysia [Kaïkos], Pergamon IvP II 410 [2]
↑ ^a ^b Emanuel Loewy. Inschriften griechischer Bildhauer. Leipzig : Teubner, 1885. S. 198.
↑ John Ma. Statues and Cities: Honorific Portraits and Civic Identity in the Hellenistic World. Oxford : OUP Oxford, 2013. ISBN 978-01-9966-891-5. S. 32.
↑ Claude Eilers. Roman Patrons of Greek Cities. Oxford : OUP Oxford, 2002. ISBN 978-01-9155-451-3. S. 225.
↑ Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 268.

[:611-1] Biographischer Index der Antike. Berlin : Walter de Gruyter, 2012. ISBN 978-31-1095-441-8. S. 611.

[:1-2] Lucia Guerrini: Enciclopedia dell’Arte Antica, Classica e Orientale, Roma 1959, Treccani, Menophilos 2 [1]

[:990-3] Lothar Mundt. Ibrahim (Bassa), Cleopatra (Erst- und Zweitfassung). Berlin : Walter de Gruyter, 2008. ISBN 978-31-1021-097-2. S. 990.

[:55-4] Gisela Marie Augusta Richter. Three Critical Periods in Greek Sculpture. Oxford : Clarendon Press, 1951. S. 55.

[:2-5] Inscriptiones Graecae, Regions: Asia Minor: Mysia [Kaïkos], Pergamon IvP II 410 [2]

[:198-6] Emanuel Loewy. Inschriften griechischer Bildhauer. Leipzig : Teubner, 1885. S. 198.

[:32-7] John Ma. Statues and Cities: Honorific Portraits and Civic Identity in the Hellenistic World. Oxford : OUP Oxford, 2013. ISBN 978-01-9966-891-5. S. 32.

[:225-8] Claude Eilers. Roman Patrons of Greek Cities. Oxford : OUP Oxford, 2002. ISBN 978-01-9155-451-3. S. 225.

[:6-9] Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 268.

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]

[6]

[7]

[8]

[9]