Marcus Verrius Flaccus

Marcus Verrius Flaccus (* 55 pred Kr. – † 22) bol starorímsky gramatik pôsobiaci za vlády cisárov Augusta a Tiberia.

Marcus Verrius Flaccus
starorímsky gramatik
Marcus Verrius Flaccus
Narodenie55 pred Kr.
Úmrtie22
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Marcus Verrius Flaccus

Verrius Flaccus bol pôvodom prepustenec. Ako jeho pán bol určený istý Verrius Flaccus, právny odborník, prípadne Veranius Flaccus, autor pojednaní o veštectve. Pre jeho učenosť vybral cisár Augustus Flacca za učiteľa svojich vnukov Lucia a Gaia. Zomrel vo vysokom veku počas vlády cisára Tiberia]. Na jeho počesť bola v jeho domácom meste Praeneste vztýčená socha. V tomto istom meste navyše bola vystavená mramorová doska s vytesanými veršami z jeho najvýznamnejšieho diela Fasti.

DieloUpraviť

Verrius Flaccus bol pokračovateľom odkazu veľkého encyklopedistu Marca Terentia Varrona a podľa jeho vzoru sa venoval rôznorodým námetom, ktoré literárne spracoval. Varrona často sám používal ako svoj prameň alebo sa inšpiroval jeho metodikou.

FastiUpraviť

Najrozsiahlejšie dielo Fasti (Kalendár), tiež Fasti Praenestini (Kalendár z Praeneste) podľa mesta, kde bola básnická skladba verejne vytesaná do mramoru, pojednávali o sviatkoch rímskeho kalendára. Tematicky táto skladba súvisí so záujmom rímskych učencov o starožitnosti vlastného národa a hľadanie jeho starobylého pôvodu. Z tejto Flaccovej práce čerpal pre dielo rovnakého názvu v hojnej miere básnik Ovídius.

Hoci z písanej verzie tohoto Flaccovho diela sa nič do dnešnej doby nedochovalo, v Praeneste (dnes Palestrina) boli už roku 1771 objavené zlomky z pôvodnej mramorovej tabule, ktoré boli v neskoršej dobe rozšírené o ďalšie nálezy a pomohli filológom aspoň čiastočne urobiť si obraz o Verriovej tvorbe. Podľa nálezov sa zdá, že Fasti končia okolo roku 22 po Kr., čo by mohlo súvisieť so smrťou ich autora.

De verborum significatuUpraviť

De Verborum Significatu (O význame slov) pojednáva o starých, vo Flaccovej dobe už archaických slovách, objasňuje ich pôvod a význam a uvádza v tejto súvislosti citáty z diel starých básnikov. I tento text sa stratil, ale počas 2. alebo 3. storočia bol z neho urobený gramatikom Sextom Pompeiom Festom zaujímavý výťah, z ktorého zlomky stále existujú. Práca Pompeia Festa je o to prekvapivejšia, že sa neobmedzuje iba na zhrnutie Flaccovho diela, ale sám k nemu pridáva vlastné postrehy a poznatky, ďalšie pramene a so starším gramatikom o jeho záveroch polemizuje.

Z výťahu Pompeia Festa vznikol neskôr stručnejší výťah Paula Diacona, ktorý sa dochoval v úplnosti. Hoci ide iba o zlomkové dielo oproti originálu, stále udivuje svojou bohatosťou a rozsahom.

Stratené dielaUpraviť

  • De Orthographia: De Obscuris Catonis (O nejasnostiach v Catonovom diele)
  • Saturnus, zaoberá sa niektorými rímskymi obradmi
  • Rerum memoria dignarum libri (Knihy pamätihodností), encyklopedické dielo použité ako zdroj Plíniom Starším
  • Rerum Etruscarum libri (Knihy o dejinách Etruskov)

LiteratúraUpraviť

  • CONTE, Gian Biagio. Dějiny římské literatury. Preklad Dagmar Bartoňková et al. Vyd. 1. Praha : KLP, 2003. 790 s. ISBN 80-85917-87-4.