Melanézia
Melanézia (z gr.: μέλας čierny, νῆσος ostrov, teda „Čiernoostrovie“) je časť Oceánie na juhozápade Tichého oceána medzi rovníkom a 20 stupňami južnej šírky a 130 – 170 stupňov východnej dĺžky. Rozloha spolu je asi 980 000 km².
Hlavní obyvatelia sú tzv. Melanézania a na Novej Guinei Papuánci. Pojem Melanézania sa zdá byť z moderného pohľadu prekonaný a lepšie je ho nahradiť pojmami Austronézania a Papuánci (podľa jazykových rodín austronézske jazyky a papuánske jazyky).
Pojem prvý raz použil Jules Dumont d’Urville v roku 1832 (pozri pod Polynézia).
Nachádza sa severne a severovýchodne od Austrálie. Patria sem nasledujúce ostrovy:
- jadro Melanézie (obyvatelia sa sami považujú za Melanézanov):
- Bismarckovo súostrovie (časť Papuy-Novej Guiney)
- Fidži
- Nová Kaledónia
- Nová Guinea (záp. časť súčasť Indonézie, vých. časť súčasť Papuy-Novej Guiney)
- Moluky (súčasť Indonézie)
- Šalamúnove ostrovy (záp. časť súčasťou Papuy-Novej Guiney, vých. časť britské územie)
- Ostrovy Torresovho prielivu
- Vanuatu (bývalé Nové Hebridy)
- ostatná Melanézia (obyvatelia majú rôznych praotcov):
Aj ďalšie ostrovy na západ of Novej Guiney, napríklad Halmahera, Alor a Pantar sa niekedy považujú za súčasť Melanézie.
Ďalšie časti Oceánie
upraviťIné projekty
upraviť- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Melanézia
Externé odkazy
upraviť- UNSD Methodology – Standard country or area codes for statistical use (M49)
- Polynesian origins: Insights from the Y chromosome
- Independent Histories of Human Y Chromosomes from Melanesia and Australia
- Bird checklists for Melanesian islands
- Anglican historical texts related to Melanesia
- Ancient humans, dubbed 'Denisovans', interbred with us
- Long strand of DNA from Neanderthals found in people from Melanesia