Melina Merkurisová
Melina Merkurisová[pozn 1] (iné mená: Melina Merkuriová[2], Melina Mercouri[pozn 2][3]; novogr. Μελίνα Μερκούρη – Melina Merkuri; * 18. október 1920, Atény, Grécko – † 6. marec 1994, New York, USA) bola grécka herečka, speváčka a politička.[4]
| Melina Merkurisová | |
| grécka herečka, speváčka a politička | |
.jpg) M. Merkurisová v decembri 1985 | |
| Narodenie | 18. október 1920 Atény, Grécke kráľovstvo |
|---|---|
| Úmrtie | 6. marec 1994 (73 rokov) New York, New York, USA |
| Rodičia | Stamatis Merkuris (otec) Eirini Lappasová (matka)[1] |
| Manžel | Panos Harokopos (1941 – 1962) Jules Dassin (1966 – ) |
| Podpis |  |
| Odkazy | |
| Commons |  Melina Merkurisová |
V rokoch 1981 – 1989 a 1993 – 1994 bola ministerkou kultúry za ľavicovú stranu Panhelénske socialistické hnutie (Πανελλήνιο Σοσιαλιστικό Κίνημα), ktorej bola spoluzakladateľkou.[4] Počas turecko-cyperských sporov v osemdesiatych rokoch 20. storočia pritiahla sympatie západnej verejnosti na stranu Cypru a Grékov.[5] Je autorkou projektu Európske mesto kultúry, ktorý Európska únia rozbehla roku 1985. Preslávila sa svojou medzinárodnou kampaňou proti gréckej vojenskej junte, ktorá sa v krajine chopila moci roku 1967.
Jej najslávnejšou filmovou rolou bola prostitútka Ilja v snímke Pote Tin Kyriaki (Ποτέ Την Κυριακή), za ktorú dostala cenu pre najlepšiu herečku na festivale v Cannes roku 1960 a bola nominovaná na Oscara a cenu BAFTA. Na cenu BAFTA bola nominovaná tiež roku 1962 za titulnú rolu v snímke Phaedra. Trikrát bola tiež nominovaná na Zlatý glóbus (filmy Phaedra, Topkapi a Promise at Dawn).
Jej druhým manželom bol francúzsky režisér Jules Dassin.[4]
V ankete Veľkí Gréci (Μεγάλοι Έλληνες – Megali Ellines) gréckej stanice Skai TV z roku 2009, ktorej cieľom bolo vybrať najväčšie osobnosti gréckej histórie, vrátane starovekého Grécka, skončila na 13. mieste.
Poznámky upraviť
- ↑ Podľa Pravidlá slovenského pravopisu. 3. upr. a dopl. vyd. Bratislava : Veda, 2000. 590 s. Dostupné online. ISBN 80-224-0655-4. S. 128 – 129. : sa „Od mužských priezvisk cudzieho pôvodu, ktoré sú zakončené na spoluhlásku, ženské priezviská sa tvoria príponou -ová tak ako pri domácich priezviskách“.
V gréčtine Merkuri je už prechýlený tvar (pozri KNAPPOVÁ, Miloslava. Přechylování příjmení jako problém kodifikační a legislativní (návrh doplňkové kodifikační úpravy). Naše řeč (Praha: Academia), 1992, roč. 75, čís. 1, s. 12 – 21. Dostupné online [cit. 2017-03-17]. ISSN 0027-8203. a BORECKÝ, Bořivoj; DOSTÁLOVÁ, Růžena, a kol. Slovník řeckých spisovatelů. 2., přeprac. a dopl. vyd., V nakl. Leda vyd. 1. Praha : Leda, 2006. 663 s. ISBN 80-7335-066-1. S. 582. : „Ženská příjmení odvozená od jmen na -os, -as, -is (řec. feminina na -u, -a, -i)“). Mužský tvar priezviska je teda Merkuris. - ↑ Anglický prepis novogréckeho Μερκούρη.
Referencie upraviť
- ↑ Biography [online]. melinamercourifoundation.com, [cit. 2017-03-13]. Dostupné online.
- ↑ grécky film. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 2008. 670 s. ISBN 978-80-224-0982-7. Zväzok 5. (Galb – Hir), s. 319.
- ↑ Mercouri Melina. In: Encyklopédia filmu. Ed. Richard Blech. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1993. 1055 s. ISBN 80-215-0219-3. S. 534.
- ↑ a b c Melina Mercouri [online]. Encyclopædia Britannica, 1998-07-20, rev. 2010-11-24, [cit. 2017-03-13]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ DURMAN, Karel. Popely ještě žhavé : velká politika 1938 – 1991. Diel II. Konce dobrodružství 1964 – 1991. Praha : Karolinum, 2009. 559 s. ISBN 978-80-246-1536-3. S. 353.
Iné projekty upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Melina Merkurisová
Externé odkazy upraviť
Zdroj upraviť
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Melina Mercouri na českej Wikipédii.
|
Tento článok týkajúci sa biografie osobnosti je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |