Menekrates (syn Menekrata)
Menekrates (starogr. Μενεκράτης) bol grécky sochár v 2. stor. pred Kr.[1]
Menekrates syn Menekrata, zrejme z ostrova Rodos, bol jedným zo sochárov, ktorí pracovali na Veľkom Diovom oltári v Pergamone (postavený bol v rokoch 180 – 160 pred Kr. za vlády pergamského kráľa Eumena II., podstavec je ozdobený monumentálnymi vlysmi so sochárskou výzdobou, znázorňujúcou Gigantomachiu - boj Gigantov s bohmi[2]).[3] Jeho meno (fragmentárne) a meno jeho spolupracovníka Dionysiada objavili medzi signatúrami sochárov Gigantomachie na Diovom oltári v Pergamone.
| Δι[ο]νυσιά̣[δης {²τοῦ δεῖνος}² καὶ Μενεκρ]άτης [Με]νεκράτο[υς {²ethnicum?}²] ἐπόησαν. | Di[o]nysia[des a Menekr]ates syn [Me]nekrata zhotovili |
[4][5][6] Hranaté zátvorky v starogréckom texte dopĺňajú medzery (lacunae) a označujú písmená, ktoré sú nečitateľné alebo úplne stratené.[7]
Nápis (aj podľa typu písma) datujú do 2. stor. pred Kr.[4][8]
Ausonius vo svojom diele Mosella, napísanom v roku 371, (citoval rímskeho historika Varra[9]) zaradil Menekrata z Rodosu medzi sedem najväčších architektov staroveku.[10] Či už je to pravda alebo nie, zdá sa, že štýl veľkého vlysu Diovho oltára našiel svoj domov na Rodose a existuje veľká pravdepodobnosť, že pri jeho zhotovení zohrali dôležitú úlohu rodoskí sochári.[11]
Referencie a bibliografia upraviť
- ↑ Biographischer Index der Antike. Berlin : Walter de Gruyter, 2012. ISBN 978-31-1095-441-8. S. 607.
- ↑ José Pijoan. Dejiny umenia 2. Bratislava : Tatran, 1982. 61-377-82. S. 190.
- ↑ Margarete Bieber. The Sculpture of the Hellenistic Age. New York : Hacker Art Books, 1981. ISBN 978-08-7817-257-3. S. 114.
- ↑ a b Inscriptiones Graecae, Regions:Asia Minor - Mysia [Kaïkos], Pergamon IvP I 70 [1]
- ↑ A. von Salis. Der Altar von Pergamon. Wien : Рипол Классик, 1912. ISBN 978-58-7249-801-8. S. 12.
- ↑ Jeffrey M. Hurwit. Artists and Signatures in Ancient Greece. Cambridge : Cambridge University Press, 2015. ISBN 978-11-0710-571-3. S. 139.
- ↑ Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 268.
- ↑ Inscriptiones Graecae, Regions:Asia Minor - Mysia [Kaïkos], Pergamon IvP I 70[1] [2]
- ↑ Lucia Guerrini: Enciclopedia dell’Arte Antica, Classica e Orientale, Roma 1959, Treccani, Menècrate [3]
- ↑ Nancy T. de Grummond, Brunilde S. Ridgway. From Pergamon to Sperlonga. Berkeley : University of California Press, 2000. ISBN 978-05-2022-327-1. S. 172.
- ↑ Jerome Jordan Pollitt. Art in the Hellenistic Age. Berkeley : Cambridge University Press, 1986. ISBN 978-05-2127-672-6. S. 110.