Menekrates (syn Sópatra)

Menekrates (starogr. Μενεκράτης) bol grécky sochár v 2. stor. pred Kr.[1]

Menekrates syn Sópatra z Téb a jeho syn Sópatros, patrili medzi sochárov, ktorí v 2. polovici 2. stor. pred Kr. pôsobili v Delfách.[2] Ich signatúry sú v nápise (druhý nápis zhora) na prednej strane podstavca zo sivého vápenca (skladajúceho sa z piatich fragmentov a z piatich ľahko datovateľných nápisov z rôznych čias), ktorý bol základňou pomníka s jazdeckou sochou, venovaného občanmi Delf prokonzulovi M. M. Rufusovi v roku 107 alebo 106 pred Kr.[3]

Μενεκράτης Σωπάτρου Θηβα[ῖος ἐποίησε]. Menekrates syn Sópatra z Té[b zhotovil].[4]
[Σώπατ]ρος Μενεκρ[άτους Θηβαῖος ἐποίησε]. [Sópat]ros syn Menek[rata z Téb zhotovil].[5]

Hranaté zátvorky v starogréckom texte dopĺňajú medzery (lacunae) a označujú písmená, ktoré sú nečitateľné alebo úplne stratené.[6]

Socha sa nezachovala. Podstavec s ich podpismi je umiestnený v Archeologickom múzeu v Delfách pod inv. číslom 1746. Objavili ho v roku 1894 a jeho nápis prvýkrát publikoval v roku 1896 francúzsky archeológ Paul Perdrizet.[3]

Referencie a bibliografia upraviť

  1. Biographischer Index der Antike. Berlin : Walter de Gruyter, 2012. ISBN 978-31-1095-441-8. S. 607.
  2. Staatliche Museen zu Berlin (Germany). Jahrbuch der Berliner Museen. Berlin : Gebr. Mann, 1998. S. 8.
  3. a b Michael Markovits. Die Orgel im Altertum. Leiden : BRILL, 2021. ISBN 978-90-0449-639-2. S. 35.
  4. Inscriptiones Graecae, Regions: Central Greece (IG VII-IX), Delphi, BCH 68/69 (1944/5) 113,A [1]
  5. Inscriptiones Graecae, Regions: Central Greece (IG VII-IX), Delphi, BCH 68/69 (1944/5) 113,D [2]
  6. Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 268.