Mnasiadas (starogr. Μνασιάδας – Mnasiadas) bol v starovekom Grécku slávny športovec.[1]

Mnasiadas z Argosu, žijúci v druhej polovici 3. storočia pred Kr., bol slávny športovec v neznámej disciplíne (často sa v novovekých písomných zdrojoch uvádza ako zápasník,[2] podľa talianskeho historika Luigiho Morettiho súťažil pravdepodobne v dostihoch, súdiac podľa početných víťazstiev dosiahnutých v tejto disciplíne jeho potomkami).[3] Starogrécky historik Polybios pripomína, že mu tieto víťazstvá priniesli takú slávu, že egyptský vládca Ptolemaios IV. poveril jeho syna Polykrata, aby cvičil žoldnierov pred štvrtou sýrskou vojnou proti Seleukovcom.[1] Polybios uváza:„...pre svoj pôvod a svoj majetok sa tešili veľkej vážnosti, hlavne Polykrates pre starobylosť rodu a atletickú preslávenosť jeho otca Mnasiada“.[1]

Podľa Morettiho táto strohá informácia nestačí, aby sa Mnasiadas uvádzal ako olympijský víťaz v zoznamoch olympijských víťazov staroveku.[2] Jeho syn Polykrates, známy aj z epigrafických zdrojov ako miestodržiteľ Ptolemaiovcov na ostrove Cyprus (v rokoch cca 203196 pred Kr.)[4][3] i jeho tri vnučky (Zeuxó, Eukrateia a Hermioné) dosiahli víťazstvá v dostihoch na Panathenajských hrách (za víťaza vyhlásili vždy majiteľa koňa alebo záprahu, preto sa v tejto disciplíne víťazkou mohla stať i žena [5]).[6][7][3]

Referencie a bibliografia

upraviť
  1. a b c Polybios. Dějiny II. Praha : Arista, 2009. ISBN 978-80-86410-60-9. S. 223.
  2. a b Roger S. Bagnall. The Administration of the Ptolomaic Possessions Outside Egypt. Toronto : Brill Archive, 1976. ISBN 978-90-04044-90-6. S. 253.
  3. a b c Luigi Moretti; Maria Elisa Garcia Barraco; Ilaria Soda. Luigi Moretti e il catalogo degli Olympionikai : testimonianze epigrafiche, letterarie, papirologiche e numismatiche sui vincitori degli agoni olimpici panellenici (Ellade e Magna Grecia: 776 a.C. - 393 d.C). Roma : Arbor sapientiae, 2014. ISBN 978-88-97805-32-8. S. 150.
  4. Inscriptiones Graecae, ABSA 56 (1961) 17,43 [1]
  5. Vojtech Zamarovský. Vzkriesenie Olympie. Bratislava : Šport, 1986. 77-043-86. S. 122.
  6. Kirstin Olsen. Chronology of Women's History. New York : Greenwood Publishing Group, 1994. ISBN 978-03-13288-03-6. S. 13.
  7. Inscriptiones Graecae, IG II² 2313 [2]

Pozri aj

upraviť