Mods
Mods (odvedené od modernists, modernisti) je označenie pre subkultúru, hnutie alebo skupinu ľudí, ktoré bolo známe v šesťdesiatych rokoch 20. storočia vo Veľkej Británii. Tvorili ho najmä príslušníci nižšej strednej triedy, ktorí sa neskôr stali symbolom módy tzv. swingujúceho Londýna.[1]
Vznik, konflikty a transformácii hnutia upraviť
Mods vznikli v päťdesiatych rokoch 20. storočia. Za mods boli označovaní najmä príslušníci mladšej generácie (označenie mods ako protipól trad), ktorí holdovali móde, modernému džezu a jazde na skútroch. Prvýkrát sa mods spomenuli v kontexte subkultúry v knihe Colina MacInnesa „Absolute Beginners“.[1] Existuje niekoľko špekulatívnych teórii o pravom vzniku tohto hnutia. Filozoficky sa mods radili zväčša ku existencionalistom a prichádzali do stretu s beat generation. Protipólom mods boli rockers. Mods sa vyznačovali elegantným štýlom obliekania, ktoré malo parodovať malomeštiacku konformitu. Rockers holdovali koženým bundám v kombinácii s bielymi košeľami a drsným imidžom. Medzi hnutiami dochádzalo ku konfliktom, ktoré vyústili do pouličných bitiek. Tieto bitky inšpirovali ku vzniku diela Mechanický pomaranč. Mods pohltilo v roku 1966 psychedelické hnutie, čo rozvinulo ešte viac eleganciu v obliekaní o farebné saká rôzneho druhu. Okrem toho psychedélia rozdelila mods do niekoľkých podskupín : art school mods, scooter mods a mainstream mods. Transformácia teda zároveň subkultúru roztrieštila a ortodoxných mods zradikalizovala. V roku 1967 väčšina mods prešla k hnutiu hippies, ale ortodoxní hard mods sa stali predchodcami skinheads splynutím s černošskými rude boys, ktorí boli zameraní na ska, rocksteady a blue beat.[chýba zdroj] Skinheads sa zaradili k robotníckej triede a znakmi tejto novej subkultúry boli vyholené hlavy, klobúky a košele. Ku radikalizácii na nacistickú ideológiu tak, ako to dnes poznáme, prišlo postupne až v sedemdesiatych rokoch vďaka prehlbujúcej sa kríze.
Hudba upraviť
Mods počúvali zo začiatku džezovú hudbu, no neskôr sa preorientovali na garážový rokenrol, freakbeat a bigbít. Išlo zväčša o menej známe kapely než dominujúci The Beatles, ktorí uprednostňovali najmä rockers. Vlajkovou kapelou mods boli The Who a okrem nich taktiež The Yardbirds, The Kinks, Small Faces, Georgie Fame, Spencer Davis Group, The Animals, Downliners Sect, Pretty Things a ďalší.
Mods vo filme upraviť
Subkultúru najviac preslávil film Michelangela Antonioniho Zväčšenina v roku 1966, zo súčasných filmov ho paroduje ale zároveň reflektuje Austin Powers.
Návraty mods upraviť
V druhej polovici sedemdesiatych sa vizážou podobnou Small Faces, Kinks a The Who priblížili The Jam, Secret Affair, The Chords alebo Purple Hearts, ktorých štýl spolu s filmom Quadrophenia (1979, réžia Frank Roddam) vzkriesil hnutie mods. Novodobý odkaz mods priniesli britpopové a indie rockové skupiny (najmä Oasis a Blur).
Referencie upraviť
- ↑ a b HRABALÍK Petr: "Mods" in ceskatelevize.cz