Mora (čes. Můra, poľ. Zmora, rus. Mara kikimora) je v slovanskej a germánskej mytológii nadprirodzená entita, väčšinou ponášajúca sa na ženu.[1] Je spájaná so záškodníctvom v domácnosti alebo zlými snami či javom spánkovej paralýzy - odtiaľ pomenovanie nočná mora, desivý sen. Označenie rôznych motýľov vyplýva z predstavy, že ich podobu nadobúdajú aj tieto mýtické bytosti.[2]

Franz Felix Adalbert Kuhn zaznamenal vestfálsku modlitbu, ktorá má zažehnať moru.[3]

V škandinávskej mytológii je zmienka o mare už v 13. storočí v ságe Ynglinga.

V ľudovej tradícii na Slovensku je mora poločlovek-polodémon, zvyčajne žena, živá osoba s nadprirodzenými schopnosťami, ktorá dusí, gniavi, saje krv či inak škodí spiacemu človeku.[1]

Referencie

upraviť
  1. a b mora. In: Encyklopédia ľudovej kultúry Slovenska. Vyd. 1. Zväzok 1. Bratislava : Veda, 1995. 484 s. ISBN 80-224-0234-6. S. 371 – 372.
  2. mora. In: KRÁLIK, Ľubor. Stručný etymologický slovník slovenčiny. 1. vyd. Bratislava : Veda, 2015. 704 s. ISBN 978-80-224-1493-7. S. 368.
  3. Zeitschrift für vergleichende Sprachforschung auf dem Gebiete der indogermanischen Sprachen. [s.l.] : Vandenhoeck & Ruprecht, 1864. Google-Books-ID: A0lKAAAAcAAJ. Dostupné online. (po nemecky)

Literatúra

upraviť
  • PARKER, STANTON. Mytológia, mýty, povesti a legendy. 1. vydanie. vyd. Praha : Fortuna Print, 2006