Morelly
Etienne-Gabriel Morelly (* 1717 – † ?) bol francúzsky filozof, hlavný predstaviteľ racionálneho socializmu a utopického socializmu.
Snažil sa vyvodiť zákony spoločenského pokroku na podklade stálej a nemennej ľudskej prirodzenosti. Jeho ideálna spoločnosť spočíva na zrušení súkromného vlastníctva, práve každého občana byť živený na útraty kolektívu a na jeho povinnosti prispievať podľa svojich schopností k všeobecnému blahobytu. Tieto tri zásady by mohli vykoreniť zo spoločnosti všetky neresti a každé zlo.
Pre Morellyho komunizmus sa nadchol Gracchus Babeuf a socialistickí myslitelia 19. storočia.
Externé odkazy upraviť
- FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
 |
Tento článok alebo jeho časť si vyžaduje úpravu, aby zodpovedal vyššiemu štandardu kvality. Prosím, pozrite si stránky pomocníka, odporúčanie pre encyklopedický štýl a článok vhodne upravte. |
Základné dielo: Stroskotanie plávajúcich ostrovov, alebo Basiliada slávneho Filipa
K dielu: Basiliada je jednou z najdôležitejších utópií osvietenstva. Morelly sa pravdepodobne inšpiroval románom Angličana Richarda Heada Plávajúci ostrov, alebo románom Guliverove cesty. Ale pokiaľ ide o skutočné pramene Morelly sa inšpiroval opisom systému vlády Inkov od Garcilasssa de la Vega v jeho Kráľovských komentároch. dej - V strede šíreho mora je úrodný a bohatý okrsok, kde príroda poskytuje blahobyt a ľudia sú nevinní a šťastní. Vlastníctvo, matka všetkých deliktov, ktoré zaplavuje zvyšok sveta, sú im neznáme. Zem je spoločným zdrojom obživy. Morellyho komunistická spoločnosť má prísne organizovanú štruktúru s pevne riadenou výrobou s rozdeľovaním. Zväzok výrobcov sa riadi centrálnym ekonomickým plánom. Všetko sa rozdeľuje na verejnom námestí každému otcovi rodiny pre jeho potrebu i potrebu jeho dietok. Ak človek prispieva svojím dielom k verejnému prospechu, má právo, aby ho štát živil.
Morelly týmto dielom vytvoril prvý novodobý model socialistického riadenia spoločnosti ktorý nebol spojený s askézou jeho utopistických predchodcov. Morelly má víziu o štáte v ktorom by sa zbúrala bariéra súkromného vlastníctva, štáte v ktorom by každý prispieval prácou ako mohol a v ktorom štát mal za úlohu uspokojiť potreby každého občana ktorý povinne prispieval k verejnému vlastníctvu komúny svojim podielom na práci. Ako prvý spomína vo svojom diele rozdelenie spoločnosti na triedy ako aj plán ako základ riadenia ekonomických vzťahov, snaží sa úplne zničiť obchod, peniaze. Každý člen komúny by mal mať o seba postarané teda existencia obchodu súkromného vlastníctva, ako aj peňazí mala byť prekonaná socializmom.