Otvoriť hlavné menu

Most Hongkong – Ču-chaj – Macao

Most Hongkong – Ču-chaj – Macao (Hong Kong – Zhuhai – Macao Bridge, čín. 港珠澳大橋) je 55 kilometrov dlhý systém mostov a tunelov, spájajúci mestá Hongkong, Macao a Ču-chaj, ležiace v ústí Perlovej rieky na pobreží Juhočínskeho mora. Most je celosvetovo najdlhšou súvislou infraštruktúrnou konštrukciou cez more. Výstavba mosta začala v roku 2009 a po dvojročnom meškaní oproti pôvodnému plánu ho 23. októbra 2018 inauguroval čínsky prezident Si Ťin-pching.[1]

Most Hongkong – Ču-chaj – Macao
West section of Hong Kong-Zhuhai-Macau Bridge (20180902174105).jpg
Iné názvy港珠澳大橋
Základné údaje
ŠtátČína Čína
Premosťujedelta Perlovej rieky
Začiatok výstavby2009
Koniec výstavby2018
Otvorený24. október 2018
Parametre
Dĺžka55 km

KonštrukciaUpraviť

Stavbu mosta schválil hongkonský parlament v roku 2008 s cieľom uľahčiť dopravu medzi blízkymi mestami a prehĺbiť integráciu ekonomík v oblasti delty Perlovej rieky. Most skracuje automobilové spojenie medzi Hongkongom a Macaom zo 4,5 hodiny na približne jednu hodinu. Pôvodný návrh predpokladal so spustením do prevádzky v roku 2016 a s rozpočtom 7,5 miliardy USD. Most bol napokon otvorený pre verejnosť 24. októbra 2018 a celkové náklady dosiahli takmer 20 miliárd dolárov.[2]

Most sa skladá z hlavnej mostnej konštrukcie, podmorského tunelu, ktorý umožňuje priechod veľkým lodiam, a privádzačov do Hongkongu a Macaa. Súčasťou projektu bolo aj vybudovanie prepojenia na hongkonské letisko Chek Lap Kok a premostenia do štvrte Tuen Mun. Doprava je vedená na ľavej strane v hongkonskom a macajskom úseku a na pravej strane v čínskej časti mosta. Na každom z troch koncov mosta sú umiestnené hraničné prechody.

KritikaUpraviť

Výstavba mosta bola výrazne kritizovaná prevažne v Hongkongu, kde aktivisti a opoziční poslanci poukazovali najmä na niekoľkonásobné prekročenie pôvodného rozpočtu a na neekonomickosť projektu, v dôsledku čoho ho označili za projekt "bieleho slona".[3] Jazda na moste si vyžaduje špeciálne povolenie, ktorých je obmedzený počet a ktoré môžu získať len rezidenti troch miest, ktoré most spája. Vláda taktiež znížila odhad intenzity premávky po moste, pretože sa v rovnakej dobe staval paralelný most o 30 kilometrov severnejšie.

Výstavbu mosta sprevádzali bezpečnostné škandály. Pri výstavbe zomrelo len na hongkonskej strane minimálne desať ľudí. Zároveň sa zistili stavebné nedostatky a falšovanie výkazov zo stavby, za čo boli odsúdení dvaja inžinieri. Environmentalisti taktiež poukazovali na negatívny vplyv výstavby na biotop kriticky ohrozeného ružového delfína, ktorý žije len v tejto časti sveta.

ReferencieUpraviť

  1. V Hongkongu ukázali najdlhší most na svete [online]. SME, [cit. 2018-11-19]. Dostupné online.
  2. KUO, Lily. World's longest sea bridge to open ... but only to drivers with a special permit [online]. The Guardian, [cit. 2018-11-19]. Dostupné online. (po anglicky)
  3. ŠEBEŇA, Martin. Drahý, stratový a nepotrebujú ho. Prečo Číňania stavajú zbytočný most [online]. SME, [cit. 2018-11-19]. Dostupné online.

Iné projektyUpraviť