Myseľ je subjekt, ktorý vníma, myslí, má svoje predstavy, cíti a pod. prípadne súbor predstavovania, vnímania a pod. Myseľ je entita tematizovaná v súčasnosti najmä v rámci filozofie mysle.

Pojem mysle sa začal používať v anglickom empirizme namiesto pojmu duše.

Význam termínu myseľ prešiel vývinom: na konci 18. stor. sa myseľ chápala ako vnútorný duševný život vôbec resp. totalita zmyslových alebo iba duchovných pocitov. Vo filozofickom slovníku myseľ chápu ako najužšiu jednotu a celkovosť duchovného 'a' zmyslového citového života. V psychológii používame termín vedomie.[1]

Názory na myseľ

upraviť

Myseľ je podľa Condillaca súbor pocitov.[2]

Myseľ je podľa Descarta netelesná podstata, ktorá je odlišná od materiálnej alebo telesnej podstaty. Vlastnosťou mysle ako mysliacej substancie je vedomie. Myseľ telom priamo pohybuje a telo priamo prežíva.[2]

Myseľ je podľa Huma súbor dojmov.[2]

Myseľ v joge zahrnuje (podobne ako telo) homeostatický mechanizmus, ktorý zabezpečuje vyváženú integrálnu činnosť (samádhi) aj pri pôsobení normálnych vonkajších a vnútorných stimulov.[2]

Pataňdžali tvrdil, že myseľ tvorí jednotu s telom.[2]

  1. Filosofický slovník (vyd. W. Brugger et al.): Praha, Naše vojsko 1994. 640 s.
  2. a b c d e Myseľ - názory na ňu z FILITu.
  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.

Pozri aj

upraviť

Iné projekty

upraviť
  •   Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Myseľ
  •   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Myseľ