Otvoriť hlavné menu

Toto je článok o národnostnom zložení Uhorska.

Obsah

Od začiatku 18. storočia do zániku UhorskaUpraviť

 
Obyvateľstvo Uhorska podľa sčítania obyvateľstva v roku 1880

Údaje bez Chorvátska-SlavónskaUpraviť

Podľa J. Mésároša (2004)[1]Upraviť

Slováci
%
Maďari
%
Nemci
%
Rusíni
%
Židia
%
ostatní
%
počet obyv. Uh.
1785-1787 (odhad podľa rakúskeho sčítania ľudu,
kombinovaného s dátami zo súpisu obyv. z roku 1715-1720)
15,6 37,7 - - - 46,7 8 003 000
1830-35 (E. Fényes odhad podľa rôznych zdrojov
najmä podľa cirkevných súpisov,
vydané 1836-40)
15,3 45,1 11,9 4,7 2,3 20,7 10 677 859
1846 (J. Hein odhad,
vydané 1852-53)
14 40,9 8,6 3,6 1,9 30,8 13 110 148
1850-51 (rakúske sčítanie ľudu) 14,1 39 10,9 3,6 2 30,2 12 323 097
1857 (rakúske sčítanie ľudu) 12,7 37,9 8,6 3,3 3,2 34,3 12 808 491
1869 (A. Ficker odhad) 13,8 41,4 13,3 3,1 - 31,5 4 108 000
1869-1870 (K. Kelety odhad podľa uhorského sčítania ľudu
a údajov mater. jazyku žiakov zákl. škôl
vydané 1872)
13,8 46,9 13,7 3,4 - 22,1 13 219 350
1880 (uhorské sčítanie ľudu) 13,5 46,6 13,6 2,6 - 23,7 13 755 603
1890 (uhorské sčítanie ľudu) 12,5 48,5 13,1 2,5 - 23,4 15 163 538
1900 (uhorské sčítanie ľudu) 11,9 51,4 11,9 2,5 - 22,3 16 838 255
1910 (uhorské sčítanie ľudu) 10,7 54,5 10,4 2,5 - 21,9 18 264 517

Poznámky:

  • Údaje pred rokom 1880 zahŕňajú aj územia k Uhorsku pripojené do 70. rokov, teda najmä Sedmohradsko a srbsko-banátsku Vojenskú hranicu[2]
  • K roku 1785-1787: Sčítanie ľudu z 80. rokov 18. storočia nesledovalo národnostné zloženie Uhorska. Podľa odhadu O. Jásziho[3] z 8 003 000 napočítaných obyvateľov bolo vtedy 29 % (2 329 000) Maďarov a 71 % (5 681 000) Nemaďarov. Tieto údaje neskorší autori spochybnili, pretože Jászi vychádzal z dát I. Ácsadyho[4] o národnostnom zložení obyvateľstva v roku 1720, ktoré Ácsady odvodil podľa zápisu priezvisk v súpisoch obyvateľstva z rokov 1715-1720. Ácsadyho dáta (celkový počet obyvateľov Uhorska bez Temešského banátu a Chorvátska 2 582 598, z toho 45 % Maďarov a 17,6 % Slovákov spolu s Rusínmi) sa po druhej svetovej vojne ukázali ako chybné, a tým pádom boli chybné aj Jásziho výpočty. Novšie údaje rôznych autorov udávajú odhad národnostného zloženia k sčítaniu 1785-1787 tak, ako je vyššie uvedené v tabuľke.
  • K Fénesovým odhadom existuje viacero výhrad, vrátane chybného odhadu celkového počtu obyvateľov krajiny a zaujatosti v prospech Maďarov[5]. Okrem toho porovnaj poznámku uvedenú nižšie k údajom S. Viatora.
  • Rakúske sčítania ľudu evidovali národnosť priamo, uhorské sčítania (t.j. od roku 1880) evidovali národnosť len podľa materinského jazyka. Od roku 1880 otázka k 1 kolónke sčítacie hárku znela: „Aká je vaša materinská reč? Okrem toho akou domácou rečou ešte hovoríte?“, v roku 1900 túto otázku k 1 kolónke zmenili na „Aká je vaša materinská reč, teda tá reč, ktorú považujete za svoju a ktorou najradšej rozprávate? A okrem materinskej reči aké iné reči ešte ovládate?“, v roku 1910 boli tieto dve otázky rozdelené na 2 kolonky, ich znenie sa ale nezmenilo.
  • Uhorské sčítania ľudu na rozdiel od rakúskych vôbec neevidovali Židov. Ale porovnaj poznámku uvedenú nižšie k údajom S. Viatora.
  • Hoci sa oficiálne mala zapisovať národnosť, ktorú si obyvateľstvo samo priznávalo, dochovali sa už k sčítaniu z roku 1851 správy v novinách (napr. Slovenské noviny 29.1. 1851 a 29.8. 1850 a 6.8.1850) o masovom zapisovaní čistých Slovákov sčítacími komisármi ako Maďarov.

Podľa J. Mésároša (1992)[6]Upraviť

Slováci
%
Maďari
%
Nemci
%
Ukrajinci
%
Židia
%
Rumuni
%
Srbi a Chorváti
%
ostatní
%
počet obyv. Uh.
1850 (rakúske sčítanie ľudu) 15 41,5 11,6 3,8 2,1 19,3 5,2 1,5 11 607 tisíc
1869 (K. Kelety podľa uhorského sčítania ľudu
a údajov mater. jazyku žiakov zákl. škôl)
13,8 47,5 13,6 3,7 - 17,5 3,7 0,8 13 186 tisíc
1880 (uhorské sčítanie ľudu) 13,5 46,6 13,6 2,6 - 17,5 2,6 1,6 13 741 tisíc
1900 (uhorské sčítanie ľudu) 11,9 51,4 11,9 2,5 - 16,6 3,7 2,0 16 834 tisíc

Poznámka:

  • Údaje pred rokom 1880 sú bez započítania „časti územia rumunskej a srbsko-chorvátskej Vojenskej hranice“.
  • Židov v Uhorsku od roku 1867 štatisticky zaraďovali buď medzi ostatné národnosti alebo k inej národnosti, ku ktorej sa hlásili (de facto teda najmä medzi Maďarov a Nemcov). Napríklad Kelety (1869) ich prevažne zaradil ako Nemcov, pretože ich materinským jazykom bol jidiš.
  • Citované dielo (Dejiny Slovenska III) bolo hotové začiatkom roka 1990, preto sa v knihe namiesto výrazu Rusíni používa prednovembrovým režimom preferovaný termín Ukrajinci.
  • Počet „Ukrajincov“ v roku 1850 a 1869 je oproti ich skutočnému počtu značne zvýšený. Dôvodom je, že do tejto kategórie zaradili aj príslušníkov iných národností, ktorí boli príslušníkmi gréckokatolíckeho náboženstva alebo mali pravoslávny liturgický jazyk. Týka sa to najmä východoslovenských Slovákov.

Podľa A Pallas nagy lexikona (okolo 1895)[7]Upraviť

Slováci
%
Maďari
%
Nemci
%
Rusíni
%
Židia
%
Rumuni
%
Chorváti
%
Srbi
%
ostatní
%
počet obyv. Uh.
1840 (J. Fényes odhad podľa cirkevných súpisov) 14,9 42,6 11,2 3,9 - 19,5 0,9 0,3 3,9 11 274 676
1870 (K. Kelety podľa uhorského sčítania ľudu
a údajov mater. jazyku žiakov zákl. škôl)
13,7 46,6 13,8 3,6 - 18,7 1,6 2 0 13 219 350
1881 (uhorské sčítanie ľudu) 13,5 46,6 13,6 2,6 - 17,5 4,5
(vrát. Srbov)
- 1,5 13 728 622
1891 (uhorské sčítanie ľudu) 12,5 48,6 13,1 2,5 - 17,1 1,2 3,2 1,6 15 133 494

Poznámka:

  • Text výslovne uvádza, že existujú aj údaje z (rakúskeho) sčítania za rok 1850, ale tie vraj sú nepriateľské voči Maďarom.
  • Sčítaniami z roku 1881 a 1891 sa myslia tie isté sčítania ako sú v iných zdrojoch uvedené pod rokmi 1880 a 1890.

Podľa Révai Nagy lexikona ((?)1915)[8]Upraviť

Slováci
%
Maďari
%
Nemci
%
Rusíni
%
Židia
%
Rumuni
%
Chorváti
%
Srbi
%
ostatní
%
počet obyv. Uh.
1840 (J. Fényes odhad podľa cirkevných súpisov) 14,9 42,6 11,2 3,9 - 19,5 0,9 0,3 3,9 11 274 676
1870 (K. Kelety podľa uhorského sčítania ľudu
a údajov mater. jazyku žiakov zákl. škôl)
13,7 46,6 13,8 3,6 - 18,7 1,6 2 0 13 219 350
1880 (uhorské sčítanie ľudu) 13,5 46,6 13,6 2,6 - 17,5 4,7
(vrát. Srbov)
- 1,6 13 749 603
1890 (uhorské sčítanie ľudu) 12,5 48,5 13,1 2,5 - 17,1 1,2 3,3 1,7 15 162 988
1900 (uhorské sčítanie ľudu) 11,9 51,4 11,9 2,5 - 16,6 1,1 2,6 2 16 838 255
1910 (uhorské sčítanie ľudu) 10,6 54,4 10,4 2,5 - 16,1 1,1 2,5 2,2 18 264 533

Údaje vrátane Chorvátska-SlavónskaUpraviť

Podľa S. Viatora (1908, Appendix IV) [9]Upraviť

Slováci
%
Maďari
%
Nemci
%
Rusíni
%
Židia
%
Rumuni
%
Chorváti
%
Srbi
%
Cigáni
%
ostatní
%
počet obyv. Uh.
1840 (E. Fényes) 13,1 37,4 9,9 3,4 1,9 17,1 10 6,4 - 0,5 12 880 406
1853 (J. Hein) 13,1 37,5 10,4 3,3 1,9 1,7 8,6 7,2 - 0,5 14 404 457
1880 (Uhorská štat. ročenka) 11,9 42 12,5 2,3 - 15,4 15
(vrát. Srbov)
- - 1,7 15 642 102
1890 (Uhorská štat. ročenka) 11 42,8 12,2 2,2 - 14,9 9 6,1 - 1,8 17 349 398
1900 (Uhorská štat. ročenka) 10,5 45,4 11 2,2 - 14,6 8,7 5,5 - 2,1 19 122 340
1900 (revidované údaje
z Uh. štat. roč.)
10,4 41,2 9,9 2,2 4,45 14,5 8,7 5,4 1 2 19 122 340

Poznámky:

  • K roku 1840: S citovanými údajmi Fényesa niečo nie je v poriadku, pretože vo Viatorovom texte uvádzané Fényesove absolútne čísla pre Slovákov, Maďarov, Nemcov a Rusínov sú identické s číslami, ktoré uvádza Mésároš (pozri vyššie) pre Uhorsko bez Chorvátska-Slavónska. Celkový počet obyvateľov Uhorska vo Viatorovom texte je ale voči počtu obyvateľov v Mésárošovom texte (správne) zvýšený, takže jediný rozdiel po pridaní Chorvátska-Slavónska spočíva podľa Viatorovho textu v zvýšení počtu Chorvátov a počty ostatných etník zostávajú nezmenené, čo je očividne nemožné.
  • K rokom 1880 - 1900: Uh. štat. ročenka uvádza paralelne aj čísla pre Židov (ktorí sú inak vo vyššie uvedených číslach rozložení do ostatných položiek); tieto čísla sú: 1880: 624 826 (t.j. 4 % obyvateľstva), 1890: 707 961 (t.j. 4,1 % obyvateľstva) a 1900: 826 222 (t.j. 4,3 % obyvateľstva).
  • K roku 1900: Prepočet autora. Na vysvetlenie uvádza: „Odpočítal som všetkých nepokrstených Židov, ktorí sú klasifikovaní ako Maďari, a okrem toho okrúhlu sumu 200 000 Cigánov, ktorých oficiálna štatistika svojvoľne klasifikuje ako Maďarov.“ Treba dodať, že z čísiel je zrejmé, že autor neodpočítal Židov len od Maďarov, ale aj od ostatných národností.

Podľa Ľ. Kačírka (2009)[10]Upraviť

Slováci
%
Maďari
%
Nemci
%
Rusíni
%
Židia
%
Rumuni
%
Chorváti
%
Srbi
%
Cigáni
%
ostatní počet obyv. Uh.
1850 13,2 36,5 10,3 3,4 - 17,0 9,0 7,4 - 3,2 13 170 000
1880 11,7 40,5 12,3 2,9 - 15,1 15,9
(vrát. Srbov)
- - 1,6 15 923 000
1910 9,4 48,1 9,8 2,3 - 14,1 8,8 5,3 - 2,2 20 885 000

ReferencieUpraviť

  1. MÉSÁROŠ, Július. Zložité hľadanie pravdy o slovenských dejinách : výber štúdií, odborných polemík a článkov z polstoročnej výskumnej a publikačnej činnosti. 1. vyd. Bratislava : Veda, 2004. 487 s. ISBN 80-224-0808-5. S. najmä str. 414 a nasl.
  2. porov. napr. [1]
  3. Jászi, O.: A nemzeti államok kialakulása és a nemzetiségi kérdés, 1912 [2]
  4. Ácsady, I.: Magyarország népessége a Pragmatika sanktio korában, 1896 [3]
  5. okrem Mésároša pozri aj napr. Beksics, G.: Magyarosodás és magyarositás, 1883
  6. MÉSÁROŠ, Július. Obyvateľstvo. In: Dejiny Slovenska. Ed. Samuel Cambel. Zväzok III : (od roku 1848 do konca 19. storočia). Bratislava : Veda, 1992. 829 s. ISBN 80-224-0078-5. S. 486–495.
  7. A Pallas nagy lexikona [4]
  8. . Dostupné online.
  9. Viator, S.: Racial problems in Hungary, 1908 (dostupné napr. na: [5]
  10. KAČÍREK, Ľ. Národnostné pomery do roku 1918. In: Ottov historický atlas Slovensko. Ed. Pavol Kršák. 3. upravené vyd. Praha : Ottovo nakladatelství, 2009. 559 s. ISBN 978-80-7360-938-2.

Externé zdrojeUpraviť