Nikolaj Alexandrovič Bulganin

Nikolaj Alexandrovič Bulganin (rus. Николай Александрович Булганин; * 30. marec 1895, Nižný Novgorod – † 24. február 1975, Moskva) bol sovietsky politik a štátnik. Pôsobil na postoch podpredsedu vlády, neskôr ako minister obrany (1953–1955) a ministerský predseda ZSSR (1955–1958). Člen Politbyra ÚV KSSZ (1948—1958).

Nikolaj Alexandrovič Bulganin
sovietsky politik, maršal Sovietskeho zväzu, ministerský predseda a minister obrany ZSSR
sovietsky politik, maršal Sovietskeho zväzu, ministerský predseda a minister obrany ZSSR
Narodenie30. marec 1895
Nižný Novgorod, Ruská ríša
Úmrtie24. február 1975 (79 rokov)
Moskva, Rusko
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Nikolaj Alexandrovič Bulganin

ŽivotUpraviť

Narodil sa 30. marca (11. júna) 1895 v meste Nižný Novgorod. Podľa autobiografie pochádzal z robotníckej rodiny, viaceré pramene však poukazujú na to, že jeho otec bol úradník, pracujúci pre veľkopekárenského podnikateľa. Nikolaj Bulganin nedokončil strednú školu. V rokoch 1915 – 1918 pracoval ako učeň, neskôr pri ochrane továrne na výbušniny. V roku 1917 vstúpil do boľševickej strany. Pracoval v orgánoch Čeky (skratka pre Všeruskú mimoriadnu komisiu pre boj s kontrarevolúciou a sabotážou) Moskovsko-Nižnonovgorodských železníc. Neskôr pôsobil v tylových vojenských funkciách turkestanského frontu.

Od roku 1927 pôsobil ako riaditeľ Moskovskej elektrárne. V rokoch 1931 – 1937 predseda Moskovského sovietu, teda bol primátorom hlavného mesta. V tejto funkcii dohliadal na výstavbu Moskovského metra. V rokoch 1937 do 1941 viedol sovietsku štátnu banku. Od júla 1937 zároveň pôsobil ako predseda Sovietu národných komisárov Ruskej sovietskej socialistickej republiky. V rokoch 1938 – 1941 zástupca predsedu vlády. Počas druhej svetovej vojny predsedal vojnovému kabinetu ako predseda národného výboru obrany[1]. Do roku 1943 pôsobil vo vojenských radách viacerých sovietskych frontov. Od roku 1944 člen Štátneho výboru obrany a zástupca národného komisára obrany.

Po vojne bol v roku 1947 vymenovaný za ministra Ozbrojených síl ZSSR, v tomto období mu bola udelená vojenská hodnosť Maršal Sovietskeho zväzu.[2] Od marca 1949 podpredseda vlády a člen Politbyra.

Po Stalinovej smrti patril medzi vedúce politické špičky, ktoré sa v Sovietskom zväze delili o moc. Georgij Malenkov ho poveril funkciou ministra obrany (1953 – 1955). Patril k prívržencom Nikitu Chruščova. Ten mu po zosadení Malenkova v rokoch 1955 – 1958 udelil post predsedu vlády ZSSR. V lete 1957 však medzi Bulganinom a Chruščovom vypukli nezhody. Bulganin sa spojil s Chruščovovymi oponentmi, avšak ich plán na jeho odstránenie sa nepodaril. To vyústilo v jeho obvinenie z konšpiračnej činnosti (tzv. protistranícka skupina) a malo za následok jeho odvolanie z funkcie. Bol tiež pozbavený hodnosti maršala ZSSR. Najskôr bol poverený vedením Národnej banky a bol pozbavený funkcii v Politbyre aj prezídiu strany. Na sklonku kariéry viedol hospodárske organizácie v Stavropoli.

Vo februári 1960 odišiel na dôchodok. Zomrel v Moskve 24. februára 1975.

ReferencieUpraviť

  1. Karadeli, C., 2008, Bulganin, Nikolai Alexandrovich. in Tucker, S. C. (Editor) Cold War. A Student Encyclopedia. Vol. I-V. Abc-Clio, Inc., Santa Barbara, s. 335
  2. FIDLER, Jiří. Za víru, vládce a vlast (Ruští a sovětští maršálové). Brno : Jota, 2005. 290 s. ISBN 80-7217-354-5. (po česky)

Iné projektyUpraviť