Nikolaj Alexandrovič Bulganin
Nikolaj Alexandrovič Bulganin (rus. Николай Александрович Булганин; * 30. marec 1895, Nižný Novgorod – † 24. február 1975, Moskva) bol sovietsky politik a štátnik. Pôsobil na postoch podpredsedu vlády, neskôr ako minister obrany (1953–1955) a ministerský predseda ZSSR (1955–1958). Člen Politbyra ÚV KSSZ (1948—1958).
Nikolaj Alexandrovič Bulganin | |
sovietsky politik, maršal Sovietskeho zväzu, ministerský predseda a minister obrany ZSSR | |
Narodenie | 30. marec 1895 Nižný Novgorod, Ruská ríša |
---|---|
Úmrtie | 24. február 1975 (79 rokov) Moskva, Rusko |
Odkazy | |
Commons | Nikolaj Alexandrovič Bulganin |
Život
upraviťNarodil sa 30. marca (11. júna) 1895 v meste Nižný Novgorod. Podľa autobiografie pochádzal z robotníckej rodiny, viaceré pramene však poukazujú na to, že jeho otec bol úradník, pracujúci pre veľkopekárenského podnikateľa. Nikolaj Bulganin nedokončil strednú školu. V rokoch 1915 – 1918 pracoval ako učeň, neskôr pri ochrane továrne na výbušniny. V roku 1917 vstúpil do boľševickej strany. Pracoval v orgánoch Čeky (skratka pre Všeruskú mimoriadnu komisiu pre boj s kontrarevolúciou a sabotážou) Moskovsko-Nižnonovgorodských železníc. Neskôr pôsobil v tylových vojenských funkciách turkestanského frontu.
Od roku 1927 pôsobil ako riaditeľ Moskovskej elektrárne. V rokoch 1931 – 1937 predseda Moskovského sovietu, teda bol primátorom hlavného mesta. V tejto funkcii dohliadal na výstavbu Moskovského metra. V rokoch 1937 do 1941 viedol sovietsku štátnu banku. Od júla 1937 zároveň pôsobil ako predseda Sovietu národných komisárov Ruskej sovietskej socialistickej republiky. V rokoch 1938 – 1941 zástupca predsedu vlády. Počas druhej svetovej vojny predsedal vojnovému kabinetu ako predseda národného výboru obrany[1]. Do roku 1943 pôsobil vo vojenských radách viacerých sovietskych frontov. Od roku 1944 člen Štátneho výboru obrany a zástupca národného komisára obrany.
Po vojne bol v roku 1947 vymenovaný za ministra Ozbrojených síl ZSSR, v tomto období mu bola udelená vojenská hodnosť Maršal Sovietskeho zväzu.[2] Od marca 1949 podpredseda vlády a člen Politbyra.
Po Stalinovej smrti patril medzi vedúce politické špičky, ktoré sa v Sovietskom zväze delili o moc. Georgij Malenkov ho poveril funkciou ministra obrany (1953 – 1955). Patril k prívržencom Nikitu Chruščova. Ten mu po zosadení Malenkova v rokoch 1955 – 1958 udelil post predsedu vlády ZSSR. V lete 1957 však medzi Bulganinom a Chruščovom vypukli nezhody. Bulganin sa spojil s Chruščovovymi oponentmi, avšak ich plán na jeho odstránenie sa nepodaril. To vyústilo v jeho obvinenie z konšpiračnej činnosti (tzv. protistranícka skupina) a malo za následok jeho odvolanie z funkcie. Bol tiež pozbavený hodnosti maršala ZSSR. Najskôr bol poverený vedením Národnej banky a bol pozbavený funkcii v Politbyre aj prezídiu strany. Na sklonku kariéry viedol hospodárske organizácie v Stavropoli.
Vo februári 1960 odišiel na dôchodok. Zomrel v Moskve 24. februára 1975.
Referencie
upraviť- ↑ Karadeli, C., 2008, Bulganin, Nikolai Alexandrovich. in Tucker, S. C. (Editor) Cold War. A Student Encyclopedia. Vol. I-V. Abc-Clio, Inc., Santa Barbara, s. 335
- ↑ FIDLER, Jiří. Za víru, vládce a vlast (Ruští a sovětští maršálové). Brno : Jota, 2005. 290 s. ISBN 80-7217-354-5. (po česky)
Iné projekty
upraviť- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Nikolaj Alexandrovič Bulganin