Obilná spoločnosť pre Slovensko

Obilná spoločnosť pre Slovensko (OSS) krátko po vzniku Slovenského štátu nahradila od marca roku 1939 Československú obilnú spoločnosť, ktorá mala obilný monopol (dokonca štátny monopol obchodu s obilím, múkou a mlynskými výrobkami, aj niektorými krmivami a ďalšími komoditami v celom štáte aj v zahraničí). Po znárodnení po februári 1948 bola nahradená Družstvom pre hospodárenie s pôdohospodárskymi výrobkami (DHPV). Pôvodne OSS sídlila v Bratislave na Námestí Andreja Hlinku č. 14[1] Známou doteraz sa však stala vďaka honosnému sídlu, ktoré dala postaviť Slovenská obilná spoločnosť podľa projektu Juraja Tvarožka ako svoju centrálu - pozri budova Slovenskej obilnej spoločnosti na Hlbokej ceste 2.[2]

HistóriaUpraviť

Česko-Slovensko bolo postihnuté v rokoch 1929 až 1933 Veľkou hospodárskou krízou. Ako exportne orientovanej krajiny sa ho kríza veľmi dotkla. Vo februári 1933 už bolo 920 000 nezamestnaných, teda každý tretí robotník bol nezamestnaný. V niektorých oblastiach vznikali tzv. hladové doliny, čo boli regióny s extrémne veľkou nezamestnanosťou, nedostatkom spotrebného tovaru, financií a liečiv, čo malo za následok aj šírenie rôznych epidémií.

Československá obilná spoločnosť, 1934Upraviť

Jednou zo stratégii prekonania krízy bol syndakalizmus. Na Slovensku sa zakladali združenia poľnohospodárskych prvovýrobcov so spracovateľskými priemyselnými závodmi. Osvedčili sa napríklad v mliekarenskom priemysle, pretože zabezpečili poľnohospodárom pravidelný odbyt mlieka s vopred dohodnutými, pevnými cenami, ktoré schvaľovalo ministerstvo poľnohospodárstva. Syndikalizácia prispela k riešeniu aktuálnych ekonomických a sociálnych problémov poľnohospodárov zavedením obilného monopolu. Vláda na podnet z Hodžom zriadenej Československej akadémie poľnohospodárskej zriadila združenie s názvom Československá obilná spoločnosť vládnym nariadením o úprave obchodu s obilím, múkou a mlynskými výrobkami, aj niektorými krmivami. (Vládne nariadenie č. 137/1934 Zb.) Monopol znamenal vyhradené právo vykupovať na území celého štátu od roľníkov obilie za jednotnú, vopred určenú cenu. Iba táto organizácia dostala právo vyvážať spomínané poľnohospodárske produkty do zahraničia. Organizačnú štruktúru Československej obilnej spoločnosti tvorili poľnohospodárske a spotrebné družstvá a obchodné spoločnosti. Tým, že obilná spoločnosť získala výhradné právo na výkup a predaj obilia a uvedených poľnohospodárskych výrobkov, a súčasne určovala ich dlhodobé ceny, formovala v tejto konkrétnej oblasti poľnohospodársku politiku štátu. Podľa zmluvy medzi vládou a Československou obilnou spoločnosťou prevzal štát na seba povinnosť nahrádzať prípadné finančné straty, ktoré vznikli z nevýhodných obchodných aktivít spoločnosti, ak sa udiali na príkaz štátnych orgánov (napríklad rozdávanie potravín nezamestnaným).[3]

Obilná spoločnosť pre Slovensko, 1939Upraviť

Krátko po vzniku Slovenského štátu bola vládnym nariadením č. 46/1939 Sl. z. zo dňa 4. apríla 1939 zriadená Obilná spoločnosť pre Slovensko (OSS) a začala pôsobiť s právnou účinnosťou od 15. marca 1939. Prevzala úlohy Československej obilnej spoločnosti. OSS plnila úlohy vyplývajúce z vládneho nariadenia č. 166/1939 Sl. z. o úprave obchodu s obilím, múkou, mlynskými výrobkami, sladmi, strukovinami a niektorými krmivami. Spoločnosť mala monopol obchodovať s tuzemským a dovezeným obilím, múkou, mlynskými výrobkami a krmivami analogicky ako to robila predtým Československá obilná spoločnosť. Samotná OSS vznikla ako účastinná spoločnosť s tromi hlavnými akcionármi:

  • Zväz hospodárskych družstiev a verejných obilných skladíšť v Bratislave (50 % účastín).
  • Slovenská obilná účastinná spoločnosť v Bratislave (25 % účastín).
  • Slovenské mlynárske družstvo v Bratislave (25 % účastín).

OSS zanikla v roku 1948 v dôsledku zákona č. 278/1948 Zb. z. a n., ako aj príslušných ustanovení zákona 316/1948 Zb. z. a n., podľa ktorého sa vytvorilo v Prahe Ústredie pre hospodárenie s pôdohospodárskymi výrobkami a na Slovensku Družstvo pre hospodárenie s pôdohospodárskymi výrobkami (ďalej DHPV). OSS bola zrušená a všetky jej práva a záväzky prešli na Ústredie pre hospodárenie s poľnohospodárskymi výrobkami tzv. univerzálnou sukcesiou, tak ako to bolo v prípade ďalších družstevných podnikov. Dňa 11. novembra 1949 bola OSS vymazaná z Firemného registra Krajského súdu v Bratislave.[4][5]

Slovenská obilnej účastinná spoločnosť v Bratislave, 1934-1949Upraviť

Slovenská obilná účastinná spoločnosť (SOS) bola založená 18. júna 1934 ako zmocnenec Československej obilnej spoločnosti v Prahe a poverená prevádzaním predpisov o monopolnom hospodárení s obilím na Slovensku. Založená ako akciová spoločnosť, pričom akcionármi boli jednotliví obchodníci s obilím. Na SOS bola uvalená dočasná národná správa dňa 20. júna 1939 a potom dňa 24. apríla 1945. Tá bola síce zrušená výmerom zo dňa 17. mája 1946 a SOS prešla pod národnú správu. Situácia sa zopakovala aj po februári 1948, keď dňa 20. mája 1948 bola výmerom uvalená na SOS dočasná národná správa až nakoniec bola 30. júna 1949 znárodnená zoštátnením a jej majetkovú podstatu získalo DHPV. V rokoch 1953-1954 žiadal DHPV o výmaz firmy SOS z firemného registra krajského súdu v Bratislave.[4]

ReferencieUpraviť

  1. Obilná spoločnosť pre Slovensko - rozhodnutie o žiadosti pre osob. motor. vozidiel podľa zákona 117 / 1939. (205811) | Vojenský historický ústav Bratislava [online]. ebadatelnavha.vhu.sk, [cit. 2020-10-21]. Dostupné online.
  2. Obilná spoločnosť pre Slovensko [online]. Register modernej architektúry, [cit. 2020-10-21]. Dostupné online.
  3. BARTLOVÁ, Alena. Slovensko v prelomovom období 1929-35 (str.26) [online]. MS. Projekt APVV – 51 – 017105 s názvom Slovensko v 20. storočí, [cit. 2020-10-20]. Dostupné online.
  4. a b TVRDOŇOVÁ, Daniela. Archívne fondy hospodárskeho charakteru v oddelení nových fondov Slovenského národného archívu – súčasný stav In Muzeológia a kultúrne dedičstvo, 2016, str. 58 [online]. [Cit. 2020-10-20]. Dostupné online.
  5. TVRDOŇOVÁ, Daniela. Obilný monopol v zrkadle archívnych dokumentoch Slovenského národného archívu. In: Paginae histariae 2015