Odboj alebo odbojové hnutie je organizovaný odpor určitej časti civilného obyvateľstva proti vládnúcemu režimu[1] alebo okupácii, v súčasnosti často s cieľom narušiť mier, poriadok a stabilitu.[2] Hnutie odporu sa môže snažiť dosiahnuť svoje ciele aj prostredníctvom použitia nenásilného odporu (niekedy nazývaný civilný odpor), alebo použitím sily, či už formou ozbrojeného alebo neozbrojeného odporu. V mnohých prípadoch, ako napríklad v Nórsku počas druhej svetovej vojny, hnutie odporu môže používať obe násilné aj nenásilné metódy, zvyčajne fungujú v rámci rôznych organizácií a pôsobiace v rôznych fázach alebo zemepisných oblastiach v rámci jednej krajiny.

Sovietski partizáni v Bielorusku počas druhej svetovej vojny.

Príslušníci hnutia odporu nemusia byť vždy považovaní za kombatantov v zmysle Ženevských dohôd, ktoré tieto práva umožňujú uznať pre bojovníkov proti koloniálnej nadvláde, cudzej okupácii alebo proti rasistickému režimu[3]. Niektoré krajiny alebo režimy ich môžu považovať za teroristov alebo banditov. Ich zaradenie je preto čisto politickou otázkou.

Termín sa často spája s hnutím odporu v Nemcami okupovanej Európe počas druhej svetovej vojny.[4][5] Počas druhej svetovej vojny fungovalo hnutie odporu aj na Slovensku. Predstavovali ho rôzne ilegálne organizácie, medzi najznámejšie z nich patrili Flóra a Justícia. Príslušníci odboja sa podieľali na príprave Slovenského národného povstania. Odbojové hnutie viedlo spravodajskú činnosť pre vojská Spojencov, pomáhalo ukrývať politicky, či rasovo prenasledované osoby a vojnových zajatcov, ktorým sa podarilo uniknúť z nacistického zajatia. Na mnohých miestach viedlo diverznú činnosť a sabotáže, či otvorenú partizánsku vojnu.

Referencie

upraviť
  1. Kačala, J., Pisárčiková, M., Považaj, M., 2003, Krátky slovník slovenského jazyka. Veda, Bratislava, 985 s.
  2. resistance movement in Department of Defense Dictionary of Military and Associated Terms. Archivované 2017-02-28 na Wayback Machine As Amended Through 15 February 2016, s. 204
  3. Dodatkový protokol I k Ženevským úmluvám 1949 [online]. cs.wikisource.org, 05.06.2006, [cit. 2017-02-05]. Dostupné online.
  4. Resistance in Kol. autorov, 2006, Britannica Concise Encyclopedia. Encyclopædia Britannica, Inc., Chicago s. 1610
  5. Dviženie soprotivlenia. in Ogarkov, N. V. a kolektív, 1979, Sovietskaja vojennaja enciklopedia. Tom 3. Vojenizdat, Moskva, s. 113