Orchestral Manoeuvres in the Dark
Orchestral Manoeuvres in the Dark (OMD) je britská new wave skupina, ktorú v roku 1978 založili Andy McCluskey (vokály, basová gitara) a Paul Humphreys (klávesy, vokály), obaja pôvodom z polostrovu Wirral v Anglicku. Kým sa neustále vyhýbali statusu popových hviezd,[1] v Anglicku sa v rokoch 1978 až 1980 vytvorila ich fanúšikovská skupina. Popularitu si však získali v roku 1980, keď vydali hit „Enola Gay“, ktorý bol úspešný naprieč celou Európou.[2][3][4] Skupina bola tiež úspešná vďaka ich experimentálnym nahrávkam,[5] pričom produkovali hudbou s väčšou intelektuálnou hĺbkou ako ostatné skupiny v tom čase.[6]
Orchestral Manoeuvres in the Dark | |
---|---|
Základné informácie | |
Iné názvy: | OMD |
Pôvod | Meols, Wirral, Anglicko |
Žáner(-re) | Synthpop, Elektronická hudba, New Wave, Experimentálna hudba, Post-punk |
Pôsobenie | 1978-1996, 2006-súčasnosť |
Vydavateľstvá | 100% Records, Virgin, Dindisc, Factory, Bright Antenna |
Súvisiace články | The Id, Dalek I Love You, Godot, The Listening Pool, Atomic Kitten, Onetwo |
Webstránka | omd.uk.com |
Členovia skupiny | |
Andy McCluskey Paul Humphreys Martin Cooper Malcolm Holmes | |
Bývalí členovia | |
Dave Hughes Michael Douglas Neil Weir Graham Weir Abe Jukes Nigel Ipinson Phil Coxon Stuart Kershaw | |
Členovia
upraviť- Súčasní
- Andy McCluskey – vokály, basová gitara, klávesy (1978–1996; 2005–súčasnosť)
- Paul Humphreys – vokály, klávesy (1978–1989; 2005–súčasnosť)
- Malcolm Holmes – bicie a perkusie (1978–1989; 2005–súčasnosť)
- Martin Cooper – klávesy, saxofón (1980–1989; 2005–súčasnosť)
- bývalí
- Dave Hughes – klávesy (1979–1980)
- Michael Douglas – klávesy (1980–1981)
- Neil Weir – plechové dychové nástroje, klávesy, basová gitara (1984–1989)
- Graham Weir – gitara, plechové dychové nástroje, klávesy, textár (1984–1989)
- Abe Juckes – bicie (1991–1992)
- Nigel Ipinson – klávesy (1991–1993)
- Phil Coxon – klávesy (1991–1993)
- Stuart Kershaw – bicie (1993), klavír (2010)
Časová os
upraviťDiskografia
upraviť- Štúdiové albumy
- Orchestral Manoeuvres in the Dark (1980)
- Organisation (1980)
- Architecture & Morality (1981)
- Dazzle Ships (1983)
- Junk Culture (1984)
- Crush (1985)
- The Pacific Age (1986)
- Sugar Tax (1991)
- Liberator (1993)
- Universal (1996)
- History of Modern (2010)
- English Electric (2013)
- The Punishment of Luxury (2017)
- Bauhaus Staircase (2023)
Referencie
upraviť- ↑ The Future, the Past and Forever After. Athens Voice, 24. november 2010. [B]ecause we weren't trying to be pop stars and weren't terribly interested in presenting ourselves as sexy or colourful, when people think back to 30 years ago, we're often forgotten. Because we were just about the music...We were fed up of being the forgotten band!.
- ↑ OMD, Diamond Rings [online]. Copperfield Publishing. Dostupné online.
- ↑ TURNER, Andy. Reinvigorated OMD go back to the future [online]. Trinity Mirror, 6. apríl 2013. Dostupné online.
- ↑ This tour is part of an evil master plan [online]. Local World, 21. jún 2007, [cit. 2014-08-22]. Dostupné online. Archivované 2013-10-16 z originálu.
- ↑ ERLEWINE, Stephen Thomas. Liberator review [online]. Allmusic. Dostupné online.
- ↑ OMG its OMD! [online]. BBC News, 20 September 2010, [cit. 2013-08-12]. Dostupné online.
Externé odkazy
upraviťZdroj
upraviťTento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Orchestral Manoeuvres in the Dark na anglickej Wikipédii.