Osobná prelatúra
 |
Tento článok alebo jeho časť si vyžaduje úpravu, aby zodpovedal vyššiemu štandardu kvality. Prosím, pozrite si stránky pomocníka, odporúčanie pre encyklopedický štýl a článok vhodne upravte. |
Osobná prelatúra je inštitúcia rímskokatolíckej cirkvi určená na podporu vhodného rozdeľovania presbyterov alebo na uskutočňovanie osobitných pastoračných alebo misijných diel pre rozličné krajiny alebo rozličné sociálne skupiny. Zriaďuje ju Apoštolská stolica na žiadosť miestnej konferencie biskupov.
Právne vymedzenie
upraviťPrávne vymedzenie tejto inštitúcie je obsiahnuté v kánonoch 294 – 297 Kódexu kánonického práva z roku 1983.[1]
Charakteristika
upraviťOsobná prelatúra pozostáva z presbyterov a diakonov svetského kléru. Riadi sa štatútom vydaným Apoštolskou stolicou a na jej čele je prelát ako vlastný ordinár, ktorý má právo zriadiť národný alebo medzinárodný seminár, ako aj inkardinovať chovancov a povýšiť ich do posvätných radov na titul služby prelatúre.
Prelát sa musí starať tak o duchovné formovania tých, ktorých na spomínaný titul povýšil, ako aj o ich slušné materiálne zabezpečenie.
Na základe dohôd uzavretých s prelatúrou sa laici môžu venovať dielam apoštolátu osobnej prelatúry; avšak spôsob tejto organickej spolupráce, ako aj hlavné povinnosti a práva, ktoré sú s ňou spojené, majú sa v štatúte vhodne vymedziť.
Štatút má rovnako určiť vzťahy osobnej prelatúry k miestnym ordinárom tých partikulárnych cirkví, v ktorých po predchádzajúcom súhlase diecézneho biskupa táto prelatúra vykonáva alebo mieni vykonávať svoje pastoračné alebo misijné diela.[2]
Referencie
upraviť- ↑ Kódex kánonického práva: Druhá kniha. Boží ľud [online]. [Cit. 2025-06-25]. Kánon 294-297. Dostupné online.
- ↑ Osobná prelatúra [online]. . Dostupné online.