Otnang je obdobie spodného miocénu vyčleňované v rámci regionálneho členenia Centrálnej Paratethýdy, prebiehajúce v období približne pred 18,8 až 17,2 miliónov rokov[1]. Stupeň zodpovedá približne strednej časti obodbia burdigal mediteránneho členenia a je porovnateľný s obdobím kocachur Východnej Paratethýdy.[2]

Obdobie je pomenovaná podľa obce Ottnang am Hausruck (Horné Rakúsko), pri ktorej sa nachádza jeho stratotyp.[3] Jej názov navrhli a zaviedli rakúski geológovia Adolf Papp a Fred Rogl v roku 1967.

Hlavné skameneliny tvoria lastúrniky, prevažne rodu Rzehakia.[4]

Na SlovenskuUpraviť

Vo Viedenskej panve zodpovedajú vekovo otnangu sedimenty lužického súvrstvia. Vo východoslovenskej panve sa v tomto období neusadzovali žiadne sedimenty, alebo boli horniny tohto veku oderodované. V dunajskej panve v tomto období sedimentovalo bánovské súvrstvie.[5]

ReferencieUpraviť

  1. Kováč, M., 2000, Geodynamický, paleogeografický a štruktúrny vývoj Karpatsko-Panónskeho regiónu v miocéne: Nový pohľad na neogénne panvy Slovenska. Veda, Bratislava, 202 s.
  2. Mišík, M., Chlupáč, I., Cicha, I., 1985: Historická a stratigrafická geológia. SPN, Bratislava, 541 s.
  3. Reiter, E., 1989, Das Naturdenkmal "Ottnangien" zwischen Wolfsegg und Ottnang am Hausruck. Oberösterreichische Heimatblätter. 43, 3, s. 262 – 270
  4. otnang. In: ČINČURA, Juraj, ed. Encyklopédia Zeme. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1983. 717 s. S. 430.
  5. Vass, D., 2002, Litostratigrafia Západných Karpát. Neogén a budínsky paleogén. ŠGÚDŠ, Bratislava, 202 s.