Pamätník Vasiľa Levského (Sofia)

Pamätník Vasiľa Levského (bulh. Паметник на Васил ЛевскиPametnik na Vasil Levski) je pamätník venovaný Vasiľovi Levskému z konca 19. storočia, ktorý sa nachádza v centrálnej časti mesta Sofia v Sofijskej oblasti v západnom Bulharsku.[1][2][3][4][5][6][7][8] Pamätník má štatút kultúrnej pamiatky národného významu.[3][1][2]

Pamätník Vasiľa Levského
(Паметник на Васил Левски)
pamätník
celkový pohľad na pamätník z juhozápadu
Štát Bulharsko Bulharsko
Oblasť Sofia
Okres Sofia
Mesto Sofia
Rajón Oborište
Súradnice 42°41′47.98″S 23°20′6.94″V / 42,6966611°S 23,3352611°V / 42.6966611; 23.3352611
Výška 13 m
Autor Antonín Kolář (architekt)
Štýl novobarok,
neoklasicizmus
Materiál granit
Vznik 1895
Výstavba 1878 – 1891
Pre verejnosť verejnosti prístupný
Stav zachovalý,
reštaurovaný
Využitie pamätník
Wikimedia Commons: Monument to Vasil Levski, Sofia
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Lokalita upraviť

Pamätník leží v centrálnej časti Sofie[1][2] v rajóne Oborište[1] na rovnomennom námestí – námestie „Pametnik Vasil Levski“ (bulh. площад „Паметник Васил Левски“ploštad „Pametnik Vasil Levski“, doslova Námestie Pamätník Vasiľa Levského).[1][2][5] Miesto na ktorom pamätník stojí sa nachádza približne 10 metrov od miesta, kde bol Vasil Levski popravený.[5]

Dejiny upraviť

O výstavbe pamätníku venovaného Vasiľovi Levskému rozhodlo mestské zastupiteľstvo Sofie pod vedením vtedajšieho starostu Dimităra Chadžikoceva v roku 1878.[3][5][6] Predkladateľom projektu bol ruský vyslanec v Istanbule gróf Nikolaj Pavlovič Ignaťjev, a projekt bol odsúhlasený ako sofijským starostom Dimitărom Chadžikocevom, tak aj guvernérom Sofie Piotrom Alabinom.[6]

Zhotovením projektu bol poverený architekt Antonín Kolář[3][5] (spomínaný aj ako Adolf Václav Kolář),[6] ktorý v tom čase zastával funkciu hlavného architekta Sofie.[3][5] V tom istom roku boli položené základy pamätníku a začalo sa s výstavbou. Stavba bola niekoľkokrát prerušená z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov[5][3] a nakoniec boli po niekoľkých rokoch základy stavby ponechané a padlo rozhodnutie, že pamätník bude postavený na inom mieste, približne 10 metrov od pôvodného miesta výstavby. Dôvodom bolo pritiahnuť k pamätníku väčšiu pozornosť, keďže nové miesto sa nachádzalo presne v strede križovatky dvoch veľkých mestských bulvárov.[3] Ďalším dôvodom bolo, že už postavené základy pamätníku boli po rokoch nečinnosti už v zlom stave.[6] Výstavba sa nakoniec obnovila v roku 1884.[5]

Stavebne bol pamätník prakticky dokončený v priebehu roku 1891,[3] k jeho slávnostnému odhaleniu však nakoniec došlo až 22. októbra 1895.[3][5] Pamätník odhalil knieža Ferdinand I.[7][5]

 
pamätník na historickej fotografii z roku 1907

V roku 1955 bol pamätník vyhlásený za kultúrnu pamiatku národného významu.[1][2] V roku 1983 prebehla reštaurácia pamätníku. Reštauráciu vykonala Lilija Penkova.[4]

Charakteristika upraviť

Projekt pamätníku zhotovil architekt Antonín Kolář.[3] Ďalšie osoby podieľajúce se na zhotovení pamätníku boli: český sochár František Novák,[3] viedenský sochár Rudolf von Weyr (autor medailónu s reliéfom Levského,[4][3] pričom medailón bol odliaty priamo vo Viedni),[3] a taliansky kamenár Abramo Peruchetti.[3]

Pamätník je zhotovený zo sivého bojanského granitu.[3] Kovové ozdobné elementy pamätníku zhotovila viedenská firma Waagner, Rudolpha Philippa Waagnera.[3][4] Slohovo je pamätník kombináciou neobaroku a neoklasicizmu.[4] Pamätník má formu obelisku postaveného na podstavci štvorcového pôdorysu.[4] Všetky fasády pamätníku sú dekorované rôznymi architektonickými elementami, reliéfmi a medailónmi, pričom najvýznamnejším prvkom je medailón s reliéfom Vasila Levského.[4] Na každej strane fasády sa taktiež nachádza pamätný text (na každej strane iný).[6]

Celová výška pamätníku dosahuje 13 metrov.[4]

Nadpisy na pamätníku upraviť

  • Na západnej fasáde sa nachádza nadpis: Na velikija bălgarski apostol na svobodata VASIL LEVSKI priznatelnoto otečestvo (bulh. На великия български апостол на свободата ВАСИЛ ЛЕВСКИ признателното отечество, doslova Veľkému bulharskému apoštolovi slobody VASILOVI LEVSKÉMU, vďačná vlasť)[6][8][3]
  • Na severnej fasáde sa nachádza nadpis: Roden na 1837 g. 6. junij v Karlovo, umrial măčeničeski na 1873 g. 6. fevruarij v Sofia (bulh. Роден на 1837 г. 6 юний в Карлово, умрял мъченически на 1873 г. 6 февруарий в София, doslova Narodený 6. júna 1837 v Karlove, umučený 6. februára 1873 v Sofii)[6][8]
  • Na východnej fasáde sa nachádza nadpis: Tăržestveno otkrit na 1895 g., 22 oktomvrij (bulh. Тържествено открит на 1895 г., 22 октомврий, doslova Slávnostne otvorený 22. októbra 1895)[6][8]
  • Na južnej fasáde sa nachádza nadpis: Sled 12-godišno propovjadvane narodu borba za svoboda, Levski, ranen i plenen pri Kăkrinskij chan, bil chvărlen v Sofijskata tămnica i obesen tuk, na tova miasto (bulh. След 12-годишно проповядване народу борба за свобода, Левски, ранен и пленен при Къкринский хан, бил хвърлен в Софийската тъмница и обесен тук, на това място, doslova Po 12 rokoch kázania ľudu o boji za slobodu bol Levski, zranený a zajatý pri Kăkrinskom cháne, uvrhnutý do väzenia v Sofii a obesený tu, na tomto mieste)[6][8][3]

Štatút a dôvod pamiatkovej ochrany upraviť

Kategória: kultúrna pamiatka národného významu[1][2][3]

Budova bola vyhlásená za kultúrnu pamiatku národného významu v roku 1955. Ako dôvod ochrany je uvedená architektonicko-staviteľská, umelecká, historická ako aj pamätná hodnota stavby.[2][1]

Názov stavby ako je uvedený na zozname kultúrnych pamiatok národného významu je Pametnik na Vasil Levski (bulh. Паметник на Васил Левски, doslova Pamätník Vasiľa Levského).[2]

Zaujímavosti upraviť

  • Súčasťou pamätníku mali byť aj telesné pozostatky Vasiľa Levského, nikdy sa však nepodarilo zistiť, kde bol pochovaný a odhaliť jeho hrob.[3]
  • Každoročne sa 19. februára, teda deň po výročí obesenia Vasiľa Levského, pri pamätníku schádzajú tisíce Bulharov, aby prejavili úctu tomuto bulharskému národnému hrdinovi.[3]
  • Pôvodne bol projekt naplánovaný tak, aby bol vrchol pamätníku korunovaný veľkým krížom umiestneným na polmesiaci.[7][6] Tento prvok mal symbolizovať víťazstvo Ruska nad Osmanskou ríšou.[6] Kvôli diplomatickej reakcii Osmanskej ríše zmenil Václav Kolář dizajn na klasický obelisk, čím sa horná časť pamätníku predĺžila.[7][6]
  • Celková suma za výstavbu pamätníku nakoniec dosiahla výšky 70 000 – 75 000 zlatých levov, pričom približne 40 000 levov bolo na výstavbu venovaných štátom, približne 30 000 levov poskytla sofijská samospráva a zvyšok tvorili dary od občanov Bulharska.[6][7]

Galéria upraviť

Referencie upraviť

  1. a b c d e f g h Наследството на София [online]. io.morphocode.com, [cit. 2022-10-04]. Dostupné online.
  2. a b c d e f g h mc.government.bg, [cit. 2022-09-14]. Dostupné online.
  3. a b c d e f g h i j k l m n o p q r s t u KADIJSKA, Taňa; BLAŽEVA, Elena; SAVOVA, Mariana. Enciklopedija Sofia. Sofia : Bălgarska akademija na naukite – Naučnoinformacionen centăr "Bălgarska enciklopedija" – Knigoizdatelska kăšta "Trud". 2017. 420 s. ISBN 9549384921. S. 254 – 255. (bulharsky)
  4. a b c d e f g h STANISHEV, Georgi. Sofia – architectural guide. Berlin : DOM publishers. 2019. 320 s. ISBN 9783869226576. S. 153. (po anglicky)
  5. a b c d e f g h i j PETROV, Zdravko. Istoričeski maršruti: Sofia. Sofia : Siela Norma AD. 2019. 306 s. ISBN 9789542829584. S. 78 – 79. (bulharsky)
  6. a b c d e f g h i j k l m n PĂRVANOV, Ivan. Bălgarskite pametnici. Sofia : Millenium. 2018. 530 s. ISBN 9789545154331. S. 183 – 188. (po bulharsky)
  7. a b c d e Васил Левски, паметник, архитектурен ансамбъл [online]. registersofia.bg, [cit. 2023-03-08]. Dostupné online.
  8. a b c d e През 1895 г. е открит Паметникът на Васил Левски [online]. e-zdravey.com, [cit. 2023-03-08]. Dostupné online.

Iné projekty upraviť