Panhelénske hry
Panhelénske hry alebo panhelénske slávnosti alebo celogrécke hry (starogr. Πανελλήνιοι αγώναι – Panellénioi agónai) boli starogrécke slávnosti celogréckeho charakteru, jednotlivo usporadúvané v pravidelných intervaloch.[1]
K panhelénskym hrám patrili štyri najväčšie grécke hry: olympijské, pýtické, isthmické a nemejské.[2] Tieto hry sa konali v rôznych intervaloch, aby sa časovo neprekrývali. Čas konania jednotlivých hier tvoril cyklus, grécky zvaný periodos (kolobeh), ktorý poskytol Grékom príležitosť pravidelne sa stretávať na spoločných slávnostiach. Každé toto štvorročné obdobie sa nazývalo olympiádou. Počas olympiády sa hry konali v nasledujúcom poradí: olympijské, nemejské, isthmické, pýtické, nemejské a isthmické.[1]
Najvýznamejšie a aj najstaršie z týchto hier boli olympijské, slávené na počesť boha Dia, ktoré sa podľa tradície konali prvý raz roku 776 pred Kr. na posvätnej pôde élidskej Olympie a ich dátum sa stal začiatkom gréckeho kalendára.[3] Pýtické hry v Delfách, slávené na Apolónovu počesť, boli medzi panhelénske hry zaradené v roku 582 pred Kr., isthmické hry pri Korinte, oslavované na počesť boha Poseidóna, sa na celogrécke zreorganizovali v rokoch 582 až 570 pred Kr. a nemejské v Nemei, založené na Diovu počesť, roku 573 pred Kr.[3]
Bibliografia
upraviť- ↑ a b Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 363.
- ↑ Vojtech Zamarovský. Vzkriesenie Olympie. Bratislava : Šport, 1986. 77-043-86. S. 131.
- ↑ a b Vojtech Zamarovský. Grécky zázrak. Bratislava : Mladé letá, 1990. ISBN 80-06-00122-7. S. 156.